Po minuloročnom úspechu v Slovinsku a dlhom upravovaní termínov a dĺžky pobytu, sme sa dohodli na odchode v sobotu ráno a na návrate v stredu. Itinerár sa nám rozšíril aj o polostrov Istria.
Prvý deň
Obligátne štart z OMV pri Auparku o 7.00 odchod. Nikto skoro nemeškal, takže odchod bol včas, zastávka v búdke pred hranicami, nákup diaľničných známok a prášili sme po diaľnici smer Graz.
Z diaľnice sme zišli smerom na Lannach, prešli sme cez Soboth po parádnej ceste č. 69, kde sme si dali obed v Gasthof Roschitzhof. Počas obeda lietali okolo nás samé motorky. Je to asi vychytené miesto pre motorkárov. Neskôr mi Riško poslal autentické video, na ktorom sa rozsekal motorkár presne o jednu zákrutu od Gasthofu, presne tam, kde sa Riško s Maroškom otáčali. Bŕŕ.
Faaker see
Cesta viedla okolo známeho jazera Faaker see, kde býva veľký zraz motorkárov. Obehli sme si ho dookola, stálo to za to, jazero je nádherné, tyrkysová voda, samé chatky, bufety. Ale k vode sa dá dostať len veľmi obtiažne, keďže v Rakúsku má všetko svojho majiteľa.
Kranjska Gora
Cesta 83 nás doviedla do Slovinska, presne do Kranjskej gory. Ubytovanie sme našli asi 2km od centra v penzione hneď pri ceste. Večer sme sa boli prejsť po centre Kranjskej gory. Mestečko je horské, s klasickou alpskou architektúrou s množstvom kaviarničiek.
Druhý deň
V slabej chvíľke a v opojení po čapovanom Lašku som Miloškovi sľúbil, že si s nim o 7.00 pôjdem zabehať. Presne pre tieto prípady by sa mala konzumácia alkoholu asi regulovať. Ráno som vyšiel horko-ťažko z postele a z penziónu na hrádzu. Veľmi som sa potešil, že tu Miloš nieje. Žiaľ, ale sedel na balkóne a hneď sa mi prihovoril, že mám čakať. Odbehol som to s ním. No odbehol, bol to skôr pokus o beh a cítil som, ako to Laško potím… Keď sme bežali späť k penziónu, uvedomil som si ten sarkazmus – Penzión sa volal Maratón. Musím ale skonštatovať, že aj keď som na Miloša celý deň nadával, cítil som sa fakt lepšie. Rozhýbal som sa a celý deň som bol svieži navzdory večerným pivným nerestiam.
Ráno sme sa rozdelili, Maroško na svojej novej motorke šiel s Riškom cez Taliansko a Predil pass. My s Miloškom sme prešli smerom na Vršič pass, kde hneď v Kranjskej gore zastavili pri rieke a jazere, kde je preslávený Kozorog (Kozorožec). Voda v každej rieke v Slovinsku je priezračná a tu pribudol bonus, odraz hôr na hladine jazera. Vršič je super horský prechod, prvá časť je v zákrutách vydláždená mačacími hlavami, takže sa nemôžeš moc vyblázniť. Prechod ponúka úžasné scenérie, výhľady na strmé skaly.
Vršič, Slovinsko
Za Vršičom je odbočka na prameň Soče. Cesta končí pri malom penzione s bufetom, kde je malý drevený mostík cez rieku Soča. Rieka mala studenú vodu a fungovala ako dokonalá klimatizácia. Bola tu tabuľka, 15 minút chôdze k Izmiru Soče. Prišiel ale autobus plný Maďarských turistov, ktorý nás primal zmeniť názor a pokračovať ďalej na Mangart s malou dušičkou, že kde sa dostaneme tento rok.
Mangart
Magart je nádherné miesto. Dole bola tabula, že zákaz vjazdu, ale nik si z toho nerobil veľkú hlavu. Vybrali sme sa teda na vrchol. Prešli tri tunely a dostali sa až za tunel, ktorý bol minulý rok zasnežený. Tesne pred vrchom sme stretli chlapcov, ktorí šli smerom dole. Šokovalo ma, ako sa tak rýchlo dostali na Mangart, nevedel som v tej dobe, že to ošidili a prešli cez Taliansko ;o). Boli sme dohodnutí, že sa stretneme v reštaurácií pri kempe, kde sme chodili minulý rok. Prešli pár serpentín a došli na miesto, kde bolo veľa motorkárov a cesta zasnežená. Tak sme sa poguľovali, pofotili. Uvaril som v koťogó legendárnu kávu.
Kávička z koťogó na Mangarte:
V reštaurácií Gostlina pod lipco v kempe Polovník, ktorý sme poznali z minulého roku na odporučenie domáceho, že je tu super grilmajster zo Srbska a Srbi nič iné nevedia, len gril. To bola citácia. Tak tu nás v Bovci už čakali Maroško s Riškom. Dali sme si ľahký obed a pokračovali smerom do Umagu k moru. Po ceste tradičná zastávka na káve v meste Kanál. Kaviareň je nad riekou pri moste.
Umag, Istria
V Umagu bol problém nájsť ubytovanie. Zastavili sme sa pri jednej vilke priamo pri mori. Keď sme povedali, že potrebujeme ubytko pre piatich, povedali nám, že nemajú. Ale nakoniec nám jedna pani vedľa z reštaurácie vybavila dva apartmány, ale každý iným smerom od reštaurácie. Paradoxne jeden bol v tej vilke, kde sme sa pýtali ;o) Kľúče sme si vyzdvihli v meste. Večer sme strávili v centre Umagu a chceli sme sa späť odviesť vláčikom Umagáčikom, ako ho Miloško nazval ;o) O pol noci sme na promenáde jedli palacinky, cukrovú vatu a myslím si, že si nás tu zapamätali. ;o)
Tretí deň – okolo polostrova Istria
Rovinj, Istria
Ráno bolo ťažké, ale vyrazili sme smer Rovinj po pobreží. Miloško sa stratil a strelil to po diaľnici do Pully ku koleoseu.
Bolo veľmi teplo tak sa rozhodol nás počkať priamo v Rabaci, kde sme chceli prenocovať. My sme stáli všade. Limski fjord. Všade tu piekli prasatá pri ceste, dostali sme na to veľkú chuť. V Rovinji nás pustili priamo do centra, keďže sme boli na motorkách. Prešli sme sa len k centru a rozhodli sa pokračovať do Puly.
Pula, Istria
O chvíľu sme boli v Pule a Miloško mal pravdu, bolo tu fakt teplo. Pofotili sme koloseum ktoré je takou ikonou polostrova Istria. Napili sme sa a pokračovali smer Rabac.
Amfiteáter v Pule
- dokončili ho v 1. storočí n. l.
- ovál má rozmery v najširších miestach 132 a 105 metrov
- týčil sa do výšky 32 metrov
- sedadlá mali šírku len 38 centimetrov
- v 5. storočí sa éra Areny skončila, postupne ju rozoberali a sedadlá odviezli do Benátok
- vstupné: dospelí 40 a deti 20 kún (1 euro = cca 7,36 kuny)
Trocha som omylom zabehol do Medulinu, myslel som si, že sa bude dať prejsť úplne po pobreží na sever.
Rabac, Istria
Dorazili sme do Rabacu tesne po 14. Výhoda bola, že Miloško šiel vpred a vybavil ubytko. Hotel and Restaurant NOSTROMO. Bývali sme kúsok od mora a reštiky Robinson, kde nás obsluhoval Vedran. Bol zlatý, mali sme všetko a hneď ;o), volali sme ho Vedro. S Lenkou som prešiel celú promenádu, Rabac je pekné mestečko, aj keď je na dosť strmom pobreží. Zaujala ma Teleferika. Bol to portál lanovky, ktorá viedla z baoxitovej bane v Labine nad mestom až dole k portálu pri mori, kde nakladali baoxit na lode. Istria vie vždy niečim prekvapiť a takéto prekvapenia sa mi páčia. Všimli sme si malú informačnú tabuľu, ktorámi nedala pokoja, až som si to našiel na Googli.
Bol to pekný deň, kúpali sme sa, opalovali, jedli, pili, letná dovolenka v pol dni ;o) Istria ma milo prekvapila, mal som ju za chladný chorvátsky polostrov, ktorému sa treba vyhnúť, keď nechcete zažiť dážď a chladné noci.
Štvrtý deň Istria – Kamnik
Ráno som Riškovi nalepil nálepku, I love Penis, ružovej farby. Vypadalo to naozaj komicky. Som empatický a tak som to najprv nalepil na moje nohavice a až potom na jeho kufor, aby to šlo ľahko odlepiť. Žiaľ “n” odletelo, vzhľadom na jeho štýl jazdy sa divým, že len “n” ;o) Takže si Istria bude si bude Riška pamätať ako hetero muža.
Obišli sme Plominský fjord. Pri vyhliadke pri hoteli Flanola, sme si dali kávičku s výhľadom na fjord a ostrov Cres. Ďalej sme lemovali pobrežie až po Rieku, kde sa doprava začala zhusťovať.
Kamnik
Zastal som pred reštauráciou Gostiona putniku, podľa recenzií to je veľmi dobra reštaurácia. Hlad nás ešte nepantal, tak padlo rozhodnutie potiahnuť ďalej. Tesne za Ljublanov nás míňal dážď tak sme vbehli do dvora prvej reštaurácie, ktorú sme videli – Bar LaGoja a najedli sme sa tu. Lenuška chcela ísť do Kamníku, kde sme sa ubytovali pri ceste v celkom peknom penzióne s reštauráciou s názvom Pod Skalo. Pred večerou prechádzka do centra tohoto mestečka, odkiaľ ľudia štartujú na túry. Určite sa sem ešte vrátim a najlepšie s bicyklom.
Piaty deň – Logarská dolina
Kúsok od Kamníka je Velika planina, chceli sme sa s Miloškom dostať čo najbližšie. Z cesty číslo 924 sa dá zatočiť na šotolinku, ktorá vedie hore. Nikde tu nebol zákaz. Maroško sa ešte bál ísť offroad s nami a Riškova Versyna nieje moc určená na offroad, aj keď ľahký. Šotolinka je pobehaná aj Google street view autíčkom. Vinie sa cez lesy, sú tu krásne vracáky, mne sa tu veľmi páčilo. Veliká planina mi pripomínala Durmitor. Vápencové skaly po zemi, všetko krásne zelené a svojské horské drevenice na seno. Žial ale v istom bode sme sa zhodli, že nebudeme pokúšať a so solidárnosti ku kolegom, ktorý čakali pri malom bufete Omovšek Joško a tak sme sa vrátili. Miloš zistil, že mu nebrzdí zadná brzda. Ktorá sa po čase rozbehla – čudné.
Logarská dolina
Cesta 924 vedie krásnym údolím rieky, ktorá ma rýdzo slovenský názov Lučnica. Rieka sa vlieva do Savinja, ktorá pramení v Logarskej doline, ktorá bola našou ďalšou zastávkou.
Pred vstupom do Logarskej doliny je stánok a treba tu uhradiť vstupné. Bol tu milý pán, ktorý nás dal na kraj a všetko nám vysvetlil. Odložili sme si letáky, uhradili každý za motorku 5€ a davaj ho smerom hore. Prvé kilometre vedú krížom cez lúky, kde je v pozadí vidieť veľké skalnaté zasnežené pohorie. Asfaltka je oplotená drevenými guľatinami, ktoré rozdeľujú aj pastviny zelenej trávy v okolí. Potom cesta vedie lesom a lemuje rieku Savinja, ktorá ma v tejto časti krásnu slovinskú priezračnú tyrkysovú vodu. Je to požehnane odpočívadiel s altánkami pre turistov a aj nejaké súkromné chatky. Logarska dolina je jednosmerný výlet, na konci je parkovisko. Odtiaľto sa turisti vydávajú na túry smerom k Vodopádu Rinka, alebo k prameňu rieky Savinjie.
Planšarské Jazero
428čka nás doviedla až do Rakúska, kde došlo k rozdeleniu skupiny. Maroško a Miloško sa rozhodli rúbať domov po diaľnici a Ja, Lenka a Riško sme mali čas až do večera a chceli sme ho prejazdiť po okrskách. Preto šli chalani doprava a my doľava naspäť do Slovinska. Zračil som v mape neskutočné kardio, ako to Miloško volá, tak som bol nezastaviteľný. Tesne pred cestou 82 som predbehol mladého chlapca na Ducati Duke, myslel som si, že ma vycvičí, ale nestalo sa tak, asi začiatočník. Rakušáci jazdia len po hraničný priechod a tam sa otáčajú. Obedovali sme v Gostišče ob Planšarskem Jezeru. Cez jazero je výhľad na Slovinské hory bolo to také rozlúčenie so Slovinskom.
Od Jazera smesa premotkali domov po vedľajších cestách.
Slovinsko je krajina, ktorá dokáže prekvapiť svojimi dychberúcimi horami, riekami a koniec koncov a morským pobrežím. Pridať si k Slovinsku aj Chorvátsky polostrov Istria bol dobrý nápad! Myslím si, že tento výlet si v budúcich rokoch určite zopakujeme. Stále zostávame dlžní Slovinsku návštevu Jaskyne v Postojnej, kde sa nakrúcal Vinnetou a určite rafting na Soči!
