Naše objavovanie Talianska pokračuje opätkom. Cestu späť sme si však okorenili balkánskou prírodou a náturou. Videli sme časť Talianska – Pugliu, Alberobello, Lecce, Taranto, Ostuni, Locorotondo, bondovskú Materu, Gravinu… Plánovačka trvala skoro celú dlhú zimu. Mali sme viacero alternatív, v hre bola dokonca aj Kalábria. Celé to však dopadlo úplne inak – a to je na cestovaní to najlepšie.
24.5.2025 Bratislava – Chioggia (🇮🇹)
Vyrazili sme konečne z našej garáže pod domom. Balenie bolo o to jednoduchšie a presun k motorkám do garáže mimo domu úplne odpadol. Šli sme obligátne smer Rakúsko, cez Eisenstadt na juh k Benátkam. Cesta – nuda, diaľnice. Stále viac uvažujem nad tým, že si kúpim väčšie auto na vozenie motoriek, aby sme tieto hluché kilometre eliminovali.
Harleyaci zo Slovenska
V Taliansku na mýtnici som začul hluk Harleya a pozerám ŠPZ BB, vravím si, že s takou špz ich asi veľa v Taliansku nie je a vedel som, že Stuart smeruje s kamošmi na Sardiniu. Tak som mu hneď písal, že som ho asi videl. Jasné že to bol on. Nakoniec sme sa stretli na odpočívadle tesne pred rozdelením našich ciest. Na parkovisku stáli motorky policajtov, ktorí sa niekam presúvali. Myslim že začínalo Giro. Lenka sa s gráciou pred nimi otočila a prešla protismerom 🤦…
Lenka bola super, tešila sa a prešli sme viac ako som očakával a boli sme za to aj náležite odmenení.
Odchádzali sme skoro ráno, takže časová bilancia bola veľmi pozitívna. Preto sme nespali v Udine ako minulý rok a potiahli ďalej. Objavili sme mestečko Chioggia, ktoré domáci nazývajú Benátky pre autá. Nachádza sa na juhu Benátskej lagúny a je z neho vidieť Benátky.
Mesto je popretkávané kanálmi, ktoré lemujú uličky s prestrešenými chodníkmi využívanými ako vonkajšie terasy miestnych podnikov. Skvostné mestečko pri mori – farebné domčeky nad kanálmi, majestátne kostoly, katedrála a pláž na skok.
Objavili sme aj cicchetti, pričom sme vôbec netušili, o čo ide.
Cicchetti sú malé, chutné jednohubky, ktoré odrážajú podstatu benátskej kuchyne a kultúry. Často sa porovnávajú so španielskymi tapas a ponúkajú autentickú chuť Benátok v uvoľnenej, spoločenskej atmosfére. Tieto lahodné jedlá sa zvyčajne podávajú s vínom alebo spritzom.
Ubytovaní sme boli v hoteli Domus Clugiae – Residenza d’Epoca
722km
25.5.2025 Chioggia – Cupra Marittima (🇮🇹)
Ďalšie ráno v Taliansku, ďalšie cappuccio e cornetto a mohli sme vyraziť. Presúvali sme sa popri mori mimo diaľnic. V Porto Corsini pred Ravenou sme si dali kávičku a pozoroval som, ako vypláva trajekt na more kanálom z mestského prístavu – pre nás suchozemcov je to stále vzácnosť.
Popri mori sme sa dostali až za Anconu, do mestečka Cupra Marittima, kde Lenka našla ubytko priamo pri mori s výhľadom.
Konalo sa tu práve niečo ako trh, takže celá promenáda bola posiata stánkami s jedlom a somarinami ako z Miletičky. Mňa dostala parádna značka na ručné náradie – veľmi mi niečo pripomínala.
Na ubytovanie sme dorazili okolo 16tej a tak sme mali čas si prejsť trh, pobrežie. Lenka našla reštiku na kopci v starej časti mesta. Ale narazili sme tu na problém, ktorý sa tým čím sme boli južnejšie dramaticky zhoršoval. Bola ešte zatvorená a mali otvárať až o 18, teda ak vôbec.
Výhľad bol zhora naozaj nádherný. Jeden pán tu mal Drona DJI Avata a pekne lietal.
Zišli sme dole schodmi cez parkovú časť mestského kopca. Mal som obrovskú chuť na niečo typicky talianske. Pri hlavnej ceste sme našli Foccacciareň, ako by sa to volalo u nás 😉
Večer sme si dali vínko na pláži a niečo malé k tomu. Raňajky sme mali v cene, tak ráno bolo o to jednoduchšie.
328km
26.5.2025 Choggia – Campomarino
Slniečko nás zobudilo východom od mora a tak sme zamierili pred raňajkami na pláž, kde sme sa poprechádzali a zacvičili si. O to viac nám chutili raňajky priamo na pláži.
Prešli sme cez tunel pre peších a hneď na hlavnej tankli motorky a vyrazili. Teraz však smerom na L`Aquila pokrútit rajdami, aby sme nešli len po rovinkách. Mal som v poznámkach cestu SS17bis a chcel som si ju teda prejsť, keďže bola „po ruke“.
V mestečku San Benedetto del Tronto sme zatočili smerom od mora až po ceste SS4, z ktorej sme prešli na SRS77 k jazeru L’Aquila, potom po SS86 k mestu Asseggi, kde sme sa napojili na SS17bis. Bola to príjemná zmena. Schladilo sa. Lesy, zeleň, výhľady a jazero L’Aquila, kde padla vhod prestávka s kávičkou a mohol som niečo podronovať, ale len krátko, mal som baterku vybitú. Neskôr sme vyšli nad hranicu lesa a objavil sa aj sneh. Lenke sa páčili kvetinky a bylinky v horách, zima už menej 😉
V mestečku Castel del Monte nám dobre padli parádne talianske cestovinky.
Užili sme si prírodu, hory, kľukaté cesty. Človek by nebol povedal, že kúsok od mora je taký krásny kus prírody a perfektné cesty na jazdenie. Na cestách nebol skoro nikto, bola to naozaj dobrá vsuvka. Do Campomarina sme dorazili pred 17. hodinou. Apartmán Suite 21 | Le Dimore Del Borgo, ktorý Lenka rezervovala na dva dni, bol veľmi pekný. Pani nám všetko vysvetlila, povedala, že ráno príde a v kuchynke nám spraví raňajky. Upozornila nás ale, že pred apartmánom nemôžeme parkovať, lebo je to križovatka a môže to byť problém pre smetiarov. Minulý rok sme bývali za rohom a tam sa dalo.
Tí z Puglie…
Neskôr sme sa bavili s majiteľom autoškoly, keď som na kraji mesta pred jeho vchodom chcel zaparkovať a uviazať motorky. Povedal, že tam by motorky nenechával, že oni sú Molise, ale že kúsok je Puglia a to už by za nich ruku do ohňa nedal. Potom sa pristavila staršia pani, že vedľa má dom a že ak chceme, môžeme u nej na dvore. Že jej muž je doma celý deň a že nie je problém. Sme vraveli, že zaplatíme, koľko treba 😉 sa smiali. Vraveli nám, kde bývame, lebo nechápali, prečo riešime motorky. A potom vyšlo najavo, že apartmán, kde sme, patrí pani, ktorá sa prisťahovala a asi preto všetky tie komplikácie, lebo je to dávať pocítiť 😉
Podvečer sme šli do TTrattoria Da Nonna Rosa di L’Abbate Giuseppe, kde sme sa super napapali. Museli sme ale hodinu čakať vo vedľajšom pube, nebola ešte otvorená. Už som začínal byť nepríjemný, rozumej hladný. Ďalší deň nás čakala prestávka, plánovali sme ho stráviť pri mori a vyprať 😉
314km
27.5.2025 Lido Campomarino
Ako pani sľubovala, ráno spravila raňajky, následne sme zbehli dole do Lido Campomarino. Dal som si kávu, šli sme si nakúpiť do Eurospinu, aby sme mohli obed vyriešiť na pláži. Vzali sme si aj veci a našli sme verejnú práčovňu. Jemne sme nad ňou maturovali a Lenka skoro narvala veci do pračky so sušičkou pre zvieratká, skoro sme mali všetko chlpaté…;)
Poobedie od 12:00 do 15:00 sme strávili na pláži Spiaggia di Valona. Ja som si dal prechádzku až na Spiaggia di Ramitelli. Bol som prekvapený, koľko na nej bolo odpadkov a čo ma šokovalo – najviac ich bolo z Albánska a Chorvátska. Veľké morské bóje, plechovky, PET fľaše. Prechádzka to bola pekne dlhá.
Keďže sa obloha zatiahla a nad morom bola búrka, zabehli sme si neskôr do mesta Tremoli do shopingu, potreboval som mikinu a nejaké trička a lenka bižu.
28.5.2025 Campomarino – Polignano a mare (Puglia)
Pani domácej sme večer oznámili, že ráno chceme vyraziť pred 8:00, čo je veľmi skoro na južné Taliansko, a tak nám povedala, že sa máme v kuchynke obslúžiť sami 😉 Spravili sme si cappuccio a mohlo sa vyraziť smer Puglia. Tešil som sa na ostrohu talianskej čižmy, na Parco Nazionale Gargano a príslušné pláže. Žiaľ, osud to chcel inak. Ako sa ostroha približovala, bolo jasné, že nad ňou je silná búrka. Nemalo za mak zmyslu tam ísť. Puglia nás teda neprivítala vrúcne. Pridali sme a pokračovali na juh na Spinazzo (Puglia), kde je most s 21 oblúkmi.
Ponte 21 Archi (Puglia)
Pri moste 21 Archi som polietal s dronom, aj keď dosť fúkalo, ale zvládol to.
Gravina, Puglia
Potom nás čakal už James Bond. Respektíve most, na ktorom sa natáčala úvodná scéna filmu No Time To Die na motorke. Priamo v Mestečku Gravina sme neboli, obišli sme v nevedomosti parkovisko pri spomínanom meste a zastali o niečo ďalej tesne nad kaňonom. Odtiaľto bolo vidieť len časť mostu a v kaňone pozostatky obydlí.
Matera, Puglia
To nebolo zďaleka všetko na dnešný deň. Čakala nás ešte Matera, ikonické mesto v Puglii. Vo filme to mal Bond ľahšie, prešiel hore po moste a bol v Matere, nás čakalo 28 km. Tu už bolo cítiť turistov, ale stále to bolo pre mňa na znesiteľnej úrovni.
Prešli sme si centrum, hore-dole, dali sme si cestovinky. Je tu pár miest, odkiaľ sú výhľady na mesto, ktoré stoja za to. Nebolo ani veľmi teplo, a tak sa to dalo zvládnuť. Posledné miesto, ktoré na nás dnes ešte čakalo, bolo Polignano a Mare.
Polignano a mare, Puglia
Do Polignano a Mare sme dorazili o 16:30. Bol tu problém s parkovaním, museli sme motorky odviesť hodný kus od centra na dom majiteľa apartmánu, ktorý bol tiež motorkár. Cestu späť peši sme využili tak, že sme sa prešli po centre a videli ikonickú pláž v skalách.
293km
29.5.2025 Polignano a mare – Ostuni
Keď sme vstali, čakala nás prechádzka pre motorky, ktorú sme spojili s raňajkami. Ráno v máji pri mori býva chladnejšie.
Monopoli
Do Monopoli sme to popri mori mali necelých 14 km a počasie bolo také všelijaké – nepršalo síce, ale bolo pod mrakom a vlhko. Prešli sme si centrum mestečka, úzke uličky, pevnosť nad morom.
Zistil som, čo znamená Masseria – je to farma, na ktorej musí byť vedúcou osobou farmár. Môže sa jednať o farmu s ubytovaním, výrobu a predaj lokálnych výrobkov. Preto som zatúžil nejakú nájsť. Prvú, ktorú sme našli, bola Masseria Santa Teresa. Jednalo sa hlavne o ubytovanie a reštauráciu. Chcel som hlavne kúpiť olivový olej alebo víno, takže sme hľadali ďalej. Dokonca sme aj zle zatočili a na jednom obratlisku bolo fakt čerstvo vytvorené umelecké dielo fekálneho charakteru. Veľmi realistický zážitok – obom nám až zle prišlo.
Nákup olivového oleja
Následne sme našli Farm Annese, kde mali všetko – aj olej, aj minestrone zavárané. Oleje mali všetkých kvalít a chuti. Takže sme kúpili aj domov. Bol som rád, lebo už druhý deň sme jazdili cez olivové háje a olej kúpený žiadny. Začalo jemne smokliť, tak sme na farme strávili nejaký čas, kým prestalo.
Alberobello
Turistami prefláknuté Alberobello so svojimi legendárnymi domčekmi – Trulli – nás privítalo jemným mrholením. Lenka si dala zase cestovinky a prebehli sme si centrum. V domčekoch sú všetky možné prevádzky, ale hlavne pre turistov. Ja naozaj takéto masovky nemusím a neviem si predstaviť, čo tu musí byť v lete. Bol som rád, keď sme odchádzali.
Locorotondo
Next stop: Locorotondo. Tu sme zažili fakt smiešnu príhodu. Pred vstupom do starovekého mestečka sme sa najedli vo Foccacceria a vošli mestkou bránou do úzkych bielych uličiek. Prešli sme si mesto až k nejakej reštaurácii, tam sme si dali kávičku a hľadali ubytovanie na dva ďalšie dni. Vravím Lenke: „Poď za mnou, trafím naspäť.“ Viedol som ju presne uličkami naspäť a zrazu tá istá reštaurácia. Normálne som zneistel a Lenka sa začala smiať. Vraví: „Veď tu vedľa sme vošli.“ Ach jo, pochopil som, prečo sa mestečko volá Loco (bláznivý) Rotondo (kruh).
Hľadanie ubytovania
Ubytko sme hľadali celkom intenzívne, nebola ešte sezóna a nájsť niečo aktuálne a normálne bol nadľudský výkon. Nakoniec sme našli apartmán v Ostuni a Mare v prístave. Kúsok sme mali reštauráciu, pekáreň a aj potraviny. Rezervovali sme si to na dve noci a plán ísť do Calabrie sme zavrhli. Povedali sme si, že pobeháme Salento (časť Apúlie, presnejšie opätok), nájdeme si nejaké pekné ubytko a potom sa uvidí.
Motorky sme mali presne pod vchodom, za ním cesta a za ňou prístav. Bol tam však ten oranžový plot okolo mora. Neskôr som sa pýtal nejakého domáceho, že čo tam robia, a vraj prehlbovali dno prístavu. Vedľa sme mali Bar Gelateria La Caletta, kde sme chodili ráno na kávu, teda ja na cappuccio e cornetto.
Poglignano a mare
Po ubytovaní sme boli nakúpiť na vínko a večeru. Všimli sme si, že kúsok od nás je predajňa rýb a že sa tam dá večer aj jesť, tak sme sa dohodli, že na ďalší deň tam zbehneme poobede a povieme, čo si budeme priať na večeru.
Bookli sme si ubytko na tri noci a dohodli sa, že ostaneme v Puglii a nájdeme ešte nejaký hotel s bazénom na dve noci pred odchodom naspäť domov.
103km Celý deň
30.5.2025 Okruh cez Taranto, Porto Cesaro, Brindisi a späť
Lenka pri raňajkách lavírovala s možnosťou, že by nechala motorku pred ubytkom a šla by za mnou, ale nakoniec sa rozhodla, že pôjde na svojej. Biele mesto Ostuni sme nechali za sebou a smerovali na juh k druhej strane podpätku do Taranta.
Južná strana Salenta je viac piesočnatá, je tu viac pláží, ale nájdu sa aj skaly. Tempo sme si nasadili dovolenkové a tak sme stáli všade, kde sa nám páčilo.
Tempo a teplo nás časom unavili a tak padlo rozhodnutie, že sa vrátim na ubytko. Preto sme to stočili z Porto Cesareo na sever do Brindisi, kde nás cesta popri mori zaviedla naspäť do Ostuni di Mari.
a fish story..
Využili sme skutočnosť, že sme bývali v prístave a zastavili sa v miestnej rybárni. Mali tu vystavené čerstvé ryby. Človek si tu vie kúpiť, ale aj objednať konkrétny kus a požiadať o prípravu. Dohodli sme sa na čase večere, Lenka si vybrala podľa pravidla „čo najškaredšia, tým chutnejšia – úplne morské strašidlo“, a ja som mal chuť na chobotnicu, tak som si objednal sendvič. Nevedeli sme sa dočkať večere.
31.5.2025 Popri mori do Otranta a späť
Konečne nás čakala Cave of Poetry (Jaskyňa poézie), Faraglioni di Sant’Andrea a Otranto. V Brindisi sme zišli k moru, kde bolo veľmi pokojne. Potom sme sa presunuli k Jaskyni poézie, kde sa nám veľmi páčilo. Rozhodli sme sa, že si tu niekde nájdeme ubytovanie a na ďalší deň sa sem presunieme. Pri jaskyni nebolo veľa ľudí, ale viem si predstaviť tie haldy turistov v lete počas najvyššej sezóny.
Obed sme si dali v Roca pri mori vo fastfoode tesne pri hlavnej ceste. Väčšina reštaurácií sa iba prebúdzala alebo boli ešte zatvorené. Dokonca sme si do jednej aj sadli, ale personál ešte nebol pripravený na návštevy a nejako nás ignoroval ;o) No a ja, keď som hladný, nemám pre takéto maniere moc pochopenie.
Faraglioni di Sant`Andrea
Faraglioni di Sant’Andrea sú kamenné útvary v mori. Šli sme sem vyslovene len podľa tabúľ. Jediné, čo nasvedčovalo tomu, že tu bude niečo zaujímavé, bol veľký počet parkovísk – zatiaľ našťastie prázdnych. Prešli sme sa po pobreží a neodolal som tejto krajine a vytiahol dron. Veľmi fotogenický kúsoček Puglie. Na dlhú dobu pristáli tieto fotografie ako pozadia v našich mobiloch a notebookoch.
Slniečko začalo už celkom pripekať a našu púť smerom na juh sme ukončili v meste Otranto, kde nám dobre padla prechádzka po promenáde, zmrzlinka a nejaká kávička. Je odtiaľto vidieť albánske hory. Tento výhľad ma zas vyšiel na 40 €. Ako tak plánujem trasu späť, prišla mi SMS, že som prečerpal voľné dáta mimo EÚ. Nevedel som to pochopiť, keďže sme boli v Taliansku. SMS od operátora v znení, že ma vítajú v Albánsku, mi všetko ale objasnila.
Večeru sme poriešili v reštaurácií Alta Marea LAB – Ristorante Pizzeria, Lenka si dala tresku v paradajkovej omáčke a ja som vyskúšal pizzu.
1.6.2025 Presun cez úplný juh Salenta
Ráno som si privstal a nakrútil timelapse z východu slnka. Nejaký rybár tu chytal pri brehu ryby a pozeral na mňa, že čo tam tak skoro ráno robím, nevedel to pochopiť.
Nedalo nám to, a tak sme hľadali, až sme našli kúsok pred Jaskyňou poézie ubytovanie v rezorte s kuchynkou a hlavne bazénom tesne pri mori. Teda Lenka našla, ja na ten Booking nemám nervy. Na presun nám ostával celý deň, a tak okružná cesta prišla ako super dovolenková možnosť. Rýchlocesta síce vedie cez Lecce, ale človek, ak má čas a túži vidieť aj iné miesta než turistami prefláknuté Instagram spoty a navyše ide na motorke, tak je cesta cieľ.
Prešli sme cez Manduriu. Prvýkrát sme stáli až po 100 km na pumpe v Gallipoli. Pokračovali sme po nádhernom morskom pobreží smerom na juh. Cesta je celkom rovná, nijako extra zaujímavá pre motorkára, ale výhľady na skalné pobrežie striedajúce sa s plážami a tyrkysové more to vykompenzujú. V tejto dobe tu navyše treba byť opatrný, pretože sa tu na ceste miestami nachádzajú pieskové jazyky z piesku z pláží.
Santa Maria di Leuca
Pobrežie je lemované strážnymi vežami aj na tejto strane Salenta. Ako sme sa blížili k najjužnejšiemu bodu talianskeho opätku – Santa Maria di Leuca – reliéf krajiny sa začal mierne dvíhať a pribudli zákruty. Nie je to úplne horská jazda, ale potešilo. Premávka pred Leucou sa zhustila a v meste popri prístave sme už šli krokom. Bolo tu dosť ľudí a nás to ťahalo už k bazénu a moru, tak sme pokračovali na sever po opačnej strane – tej albánskej ;o) – až do Otranta. Tu sme zaparkovali na známom mieste a dali sme si nejaký sendvič.
K vytúženému bazénu sme dorazili v super čase. Recepčný nám všetko vysvetlil. Motorky sme mohli šupnúť za hotel do garáže. Obdivoval Lenku, že akú vzdialenosť absolvovala zo Slovenska sama na motorke. Nuž, Lenka je Lenkinátor.
Po ubytovaní sme zbehli do blízkeho supermarketu a nakúpili cestoviny, mortadelu, mozzarellu – prosto nejaké potraviny na jednoduché varenie. Chystali sme sa využiť kuchynku na apartmáne. Do obchodu nosili každé ráno teplé pečivo.
Residence Solaris, Puglia
Residence Solaris je hneď pri ceste, za ktorou je pobrežie. Od bazéna je vidieť na more a vľavo aj na vežu Torre Specchia Ruggeri a vpravo sú malé plážičky. Prechádzka pri mori je pre nás suchozemcov ako balzam na dušu.
2.6.2025 Veget pri mori
Lenka si na dnes predpísala klasické dovolenkovanie pri mori – žiadna moto, žiadne chodenie, žiadne vybavovanie, prosto assolutamente niente. Ja som samozrejme nevydržal a keďže v rezidencii nebola kaviareň ani reštaurácia, iba pochybný automat na kávu, sadol som ráno na motorku a vybehol do Roca na ranné cappuccio a pasticciotto. Samozrejme, že som šiel hlavne mimo ciest, ak sa dalo, a fotil, čo sa dalo.
Deň sme strávili na našej „súkromnej“ pláži. More nebolo ešte teplé na kúpanie, ale skutočnosť, že tu nikto nebol, to mnohonásobne vykompenzovala. Urobili sme si z hamaku prístrešok a ležali v závetrí.
Večer sme sa odviezli do Roca a dali si fastfood. Objavil som Pucciu (čítaj puču), to som si musel dať. Na tom jedle je zaujímavé hlavne to meno. Dal som si plnenú mortadelou, stracciatellou a pistáciovým pestom. Lenka si dala fritto misto.
3.6.2025 A zase pri mori
Ničnerobenie sa nám zapáčilo, tak sme sa rozhodli, že si ho predĺžime a Taliansko opustíme skôr. Rezervovali sme si trajekt z Brindisi do Vlore v Albánsku. Vydržali sme až do štvrtej poobede a potom sme šli nakúpiť na domov talianske potraviny.
Večer sme sa prešli hodný kus do vzdialenej reštaurácie, ktorá bola zatvorená – hladní sme prišli k tomuto poznaniu. V tomto momente mi trocha vadilo, že sme tu mimo sezóny. Nedá sa tu naozaj nič naplánovať. V Googli sú otváracie hodiny, ktoré sú platné len v lete, ak tam človek volá, nedvíhajú, siesta sa naťahuje až do 20:00 a všade hlučný Talian. Tieto skutočnosti prispeli tiež k rozhodnutiu streliť to domov cez Balkán. Našťastie o hodný kus ďalej bola ďalšia reštaurácia a k ich šťastiu ju práve otvorili. Boli tu nejakí domáci na pizzu a my. Veľká terasa, veľký bar, chutné jedlo – reštaurácia Gioele 1°.
4.6.2025 Príprava na cestu domov
Trajekt odchádzal až o polnoci. Lenka vybavila late checkout. Spokojne sme mohli stráviť väčšinu dňa pri bazéne a pri mori. Pobalili sme sa, okolo 16:00 vyrazili na prehliadku mesta Lecce. Lecce je väčšie mesto, a tak sa nám podarilo chvíľu aj blúdiť. Nakoniec sme motorky nechali kúsok od centra a pre istotu aj zaplatili parkovné, aj keď hneď vedľa parkoval na chodníku veľký skúter. Kávičku sme nevynechali.
V Lecce stojí za pozretie Bazilika svätého kríža, rímske divadlo a rímsky amfiteáter. Keďže sme dorazili pred 18:00, nestihli sme prehliadku a Lenka potrebovala na WC. Verejné WC sa nachádza zhodou okolností hneď vedľa amfiteátra, ktorý sme si mohli pozrieť cez plot.
V Brindisi som si dal posledný sendvič s chobotničkou a pomaly sme sa presunuli do prístavu. Smiešne bolo, že v Taliansku máš na ceste smerové tabule Greece a Albania.
Na parkovisku už stáli karavany a dorazili aj Harleyaci. Vedľa nás sa postavili dvaja motorkári z Calabrie. Rozprával som sa s nimi po taliansky. Išli na predĺžený víkend do Čiernej Hory. Tak som im dával tipy, zjavne tam šli prvýkrát.
Lenka ako skúsená motorkárka so skúsenosťami s kompou pristavila motorku a nechala si ju upevniť obsluhou.
Kajutu nemám nafotenú – bola to jedna cela ako vo väzení. Bez vankúša, bez prikrývky, bez zariadenia. Len jeden stolík bez zásuvky a malé kreslo. Zatuchnutý vzduch oživil ten prúdiaci z jednej rúry v strope. No katastrofa. Šiel som sa pozrieť po lodi, či nenájdem lepšie miesto na prenocovanie. V hale bol ale ešte väčší puch. S albánskym trajektom už nikdy!
5.6.2025 Vlore – Durmitor
Spal som teda veľmi zle. Bál som sa o Lenku, lebo v takomto stave nás čakala cesta až k Durmitoru. Ráno nám to vynahradil východ slnka nad Vlore. Zrkadlová hladina mora, východ slnka nad pevninou, vlhký morský vzduch. Debarcare trvalo len chvíľu, zato kontroly už nie. Motorkárov dali na kraj a všetkým nám zobrali doklady a vošli niekam do útrob budovy. Dosť blbý pocit. Už sme z toho vypadli – tu v zlatom Schengene.
Keď sme sa ako poslední z motorkárov dostali k dokladom, pokračovali sme s bandou Harleyakov a bandou Vespákov poslednou kontrolou. Tu si vypýtali poistenie. Bez zaváhania som vytiahol našu zelenú kartu, ktorú som doma vytlačil na zelený papier, a sebavedome som tvrdil, že poistenie zahŕňa aj Albánsko. Colník si ma premeral a ukázal, že môžem ísť. Tak som mu oznámil, že za mnou idúca Lenka má takú istú kartu. A tak sme mohli ísť – na rozdiel od Vespákov a Harleyakov, ktorých odklonili ku klimatizovaným kioskom, kde predávali „výhodné“ poistenie pre Albánsko. Welcome in ALBANIA, money leave here…
Albánsko sa nám podarilo prebehnúť rýchlo. Obed bol typický albánsky qofte (čevapy) a veľa, veľa zeleninky za zlomok talianskej ceny. Lenke to dnes šlo a dorazili sme až pod Durmitor, kde našla super ubytovanie – farmu odrezanú od sveta. Dalo nám to zabrať ju nájsť, ale stálo to určite za to!
ETNO SELO VOJNIK
Všetky zvieratká aké môže farma mať. Ovčiarske border colie, perfektná domáca kuchyňa a príjemný personál. Starý pán, sedel vedľa nás na večery a prehodil som s nim pár viet. Žiaľ poznal Fica, v tom zlom svetle ;o( Syn makal na poli, nevesta nás obsluhovala a varila, malý syn bol všade a skoro aj dva krát ušiel a o jeho sestričku sa starala babka v dome oproti kolibe, kde všetci bývali. Majú tu tuším deväť domčekov, spomínanú kolibu. .Celá farma je v údolí a tak okolo vidieť pasúce sa ovečky, lesy, lúky a v pozadí hory.
6.6.2025 Durmitor – Doboj
V noci som počul intenzívny štekot psov. Ráno na raňajkách mi domáci pán vysvetlil, že to bol maco Mišo. Ale že pohoda, bordercolie ho vždy zaženú. UPS ;o)
Mladá pani nám spravila raňajky, skvelú kávu a s veľkou nechuťou sme odchádzali z tohto iného sveta. Durmitor nám hneď zlepšil náladu. Počasie nám vyšlo na jednotku. Nebolo tu veľa áut, výhľady na konci umocnil pohľad na divo pasúce sa kone pri plese. Toto môže človek zažiť len na Balkáne. Videli sme tu rangerov, ktorí práve dávali pokutu dvom offroad motorkárom. Platili platobnou kartou. Hold, už aj Černohorci pochopili, že prírodu si treba chrániť. Jazdiť mimo asfaltu je tu zakázané!
Cesta vedie cez spleť tunelov až k jazeru Piva, ktoré bolo zase plné vody, čo ma potešilo. Zastavili sme na priehradnom múre, odkiaľ nás okamžite hnali: „NO FOTO! NE SLIKAJ!!“ z ampliónu. Lenka už bola hladná na Durmitore, ale tam žiadne reštiky nie sú a nakoniec sme jedli až v Bosne.
Podvečer sme dorazili do Doboja, kde sme sa ubytovali na pumpe Brčko, nad ktorou bol penzión ;o) Kúsok bol veľký supermarket s názvom BINGO. Mali tam fakt všetko. Nakúpil som si nejaké tričká a potraviny domov ;o) Poslednú večeru dovolenky nám pripravili v hoteli Integra. Inak teraz nad tým premýšľam, prečo sme sa tu neubytovali.
7.6.2025 Doboj – Bratislava
Posledný deň sme šli po diaľniciach cez Chorvátsko a Maďarsko sme si skrátili tradične okolo Balatonu, aby sme si mohli dať ešte halászlé. Na Slovensko sme prešli pri Komárne po novom moste. Tesne pred príchodom domov sa tvorila búrka, takže sme to stihli len-tak-tak…
Taliansko nás opäť pohltilo celé. Od cicchetti v Chioggii, cez pasticciotti pri mori, pucciu v Brindisi až po masserie v Salente. Ochutnávali sme lokálne syry, vína plné slnka a chuť olivového oleja priamo z miest, kde sa rodí. Nádherné pobrežie, kde sa ľudoprázdne pláže striedali so skalami stráženými starými rímskymi obrannými vežami, malo svoju tichú silu. A ako čerešničku na záver sme si dopriali bonus v podobe majestátne zvrásneného Durmitora.
Tu nejdeš aj video, naše prvé s Lenkiným komentárom.