Bosna a Čierna hora 2018 – Cestopis

Čierna hora, Bosna a Hercegovina sú moje srdcové záležitosti. Nádherná príroda, milý ľudia a pre nás ešte neprecivilizovaná krajina. Milujem ich kuchyňu, paradajky, ktoré voňajú a chutia ako paradajky, ovčí syr ako z rozprávky a čevapi z kúskom baraniny. To všetko zmiešane v jednom hrnci nazývanom Balkán.

Sarajevo, Bosna a Hercegovina, deň prvý

Prvý deň sme absolvovali teleport z Bratislavy do Sarajeva. Túto cestu som absolvoval s deťmi pred týždňom, tak som nepotreboval ani navigáciu. Ubytovanie sme našli hneď, keďže som šiel na istotu. Hotel Herc je v časti Alifakovač v kopci nad Problém bol ale pivko, keďže majiteľ bol moslim. Šli sme teda do centra. ˇúzke uličky boli plné. Do niektorých reštaurácií sa nedalo ani sadnúť. Zase som šiel naisto do Čevabnice Hodžič 2 na námestí pri Sarajevska čaršija. Cestou späť na hotel sa mi konečne podarilo nájsť miesto, kde Gavrilo Princip zavraždil rakúskeho arcivojvodu Františka Ferdinanda a jeho ženu grófku Sofiu 28. júna, 1914, čo vyvolalo rakúsky zásah voči Srbsku, ktorý neskôr vyústil do 1. svetovej vojny. 

HIGHLIGHTS:
Pivo nemali čapovane, KOKOT Agro, Alifakovač, najlepšie čevapi ever a fľaškové na hoteli.

Kotor cez Durdjevicu, Podgoricu a Mauzoelum, deň druhý

Raňajky boli súčasťou ceny za ubytovanie, takže ráno nebolo nijaké zdržanie. Cieľ bol doraziť do Kotoru po Čiernej hore. Vydali sme sa smerom na Goražde priamo na Hraničný priechod a smerom k mostu Djurdevica. Nemali sme čas na Durmitor, čo mi bolo trocha ľúto. PO ceste E80 popri rieke morača sme zbehli do Podgorice, potom Cetinje a smerom hore ku Mauzolelu Njegušiho.

Tesne pred mauzóleom sa nám do cesty postavil bager ;o) V tomto čase je už cesta celá vyasfaltovaná. Čierna hora pokračuje rychlejšie v stavbe ciest ako Slovensko ;o(. Keď sme tam boli mi bol to taký ľahký offroad, tak to dal aj Riško na svojej oranžovej Kawasaki Versys.

Niektorí z nás nevideli ešte mauzóleum, tak sme si ho pozreli zase všetci ;o) Ludí tu bolo pomenej, asi už pokročilý čas, keďže sem všetci chodia asi na celodenné výlety z celej Čiernej hory. Plán bol doraziť do Kotoru a nájsť tu nejaké ubytovanie. Bola pred nami moja obľúbená cesta P1 zvaná Njeguši. Áno,tie čísla napísané na betónových zvodidlách znázorňujú počet ostávajúcich zákrut. Začínajú na 26 tuším ;o)

Kolízia, Čierna hora ;o(

Miloško sa pustil dole, že nás počká na pumpe. My sme sa fotili na viacerých miestach. V jednej zákrute som odfotil chlapcov. Riško šiel prvý, za nim Pišta a Janko. Prešiel som asi tri zákruty a vidím pred sebou ležať Riškovú motorku a v strede cesty stáť čierne SUV s ruskými ŠPZ. Odľahlo mi, keď som Riška zazrel sedieť na betónovom zvodidle. SUV šlo stredom cesty a Riško sa nestihol uhnúť. Spadol a motorka stúpačkami urobila diery do SUV. Keď sme ju postavili, zostal som ako obarený.

Časť rámu na ktorom držala stúpačka a radiaca páka bol úplne utrhnutý a predné koleso bolo naoko pokrivené. Odpratali sme z cesty kravu, ktorá tu zavadzala a Janko začal komunikovať s Rusom, ktorý tvrdil, že má všetko na kamere. Ale keď vošiel do auta, prezrel si záber a začal kričať na deti a ženu a búchal do volantu. Keď vystúpil za auta, povedal, že kamera nerabotajet. Jasné.

Vedel som, že oprava motorky bude od toho momentu čisto v réžií Riška ;o( Slovo proti slovu a presne tak sa potom k tomu postavil aj policajt, ktorého zavolali chalani pred mojím odchodom. Rozhodol som sa, že zoženiem Riškovi odťah, bolo to jediné, čo som pre neho mohol v tomto momente urobiť. Janko s Pištom mu ostali asistovať.

Odťah, Čierna hora

Ako som zbehol do Kotoru, videl som pri ceste stáť viacero odťahovacích vozidiel s telefónnymi číslami. Tak som skúšal. Niekde mi nerozumeli a inde mi povedali že nemôžu. Ale jedna pani dvihla ale jej angličštine som nerozumel. Došiel som na pumpu, kde ma čakal Miloš, ktorý ostal zarazený, keď som mu vysvetlil, čo sa stalo.Bol rád, že je Riško v poriadku. Bolela ho len noha, ktorou kopol do auta. Na pumpe bol mladý chalaň, ktorý vedel po anglicky lepšie a preložil čo sme potrebovali. Pani povedala, že jej manžel vyráža, že tam bude o 20 min.

Chalani sa spustili dole, tak že Riško bez motora sa kotúľal. Po ceste stretli odťahovacie auto, ktoré som poslal. Ten mal problém sa otočiť na tejto úzkej ceste. Ako ho naložili, chalan hovorí, že má doma otca a ten to bez problémov zvarí. Hliník? Že áno, nie je problém. Tak rovno motorku odtiahli do Tivatu. Odkiaľ Riška Janko odviezol do Kotoru. Tu sme ich už čakali s ubytovaním v starobylom mestečku priamo za hradbami.

Večerali sme priamo pri mori, kam za nami Riško prišiel na motorke, keď si pre ňu skočil taxíkom! Hovoril, že je to lepšie zvarené ako originálny zvar, ale že to koleso hádže. Že zajtra pôjde pomaly smerom domov na Mostar.

Offroad okolo Bosny

Janko mal od Ernesta z www.mototours.sk nejake typy na offroad po bosne, tak sme si to dali. Riško vyrazil pomaly smerom na Mostar a tri GSka sa teda vybrali po ceste neceste oblúkom po celej bosne. Miloško chytil nervy na prvej offroadovej ceste, boli tam také hnusné klzké skaly, trava. Pomohli sme mu otočiť motorku. Naťukal si do navigáča MOSTAR – Dial-ni-ce a ťahal za Riškom.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Paradoxne hneď za zákrutou bola už luxusná šotolina. Za zákrutou bol zase nový asfalt. Potom sme sa napojili na cestu smerom na Foču, kde sme sa stočili na Mostar, ale pri Kalinoviku sme prešli na poľné cestu a serpentína za serpentínou sme vyliezli na náhornú plošinu,kde bola šotolina ko diaľnica po ktorej sme rúbali 100km/h. Neskôr som sa dočítal, že práve odľahlosť tohoto miesta sa stala miestnym ľuďom kotí žili na týchto lazoch osudným. Počas juhoslovanskej vojny sa práve tu odohrávali zverstvá genocídy!

Spomenul som si na perfektný marketing, ktorý sme videli na ceste smerom na Foču. Zahral tu svoju rolu aj hľad. Všimol som si tabulu, že o 40km pečené prasa a pekná fotka. Preglgol som. Po 10km zase vačšia tabula, prasiatko. Potom po 5km zase tabuľa, ale vačšia a prasiatko vačšie a aj hlad vačší. Potom každých 5 až 10km ďaľšie bilboardy. Toto fakt niekto môže prejsť a nezastaviť??

• 

• 

Musel som si dať dvadsať pred reštauráciou na trávičke, Pišta s Jankom boli zlatí a nechali ma odpočívať.

Pred Mostarom nás navi viedla zase offroadom okolo peknej priehrady, kde nebolo ani nohy a tak som zamachroval a pozval kamarátov na kávu. Vytiahol som poľnú kuchyňu, ako moj vercajch na varenie volá Miloško. Celkom fúkalo a nikto z nás nieje fajčiar. Teda vznikol problém zapáliť oheň na variči pod koťogom. Našťastie som našiel kresadlo a tak sa Nesca podarila. Neskor som niečo hľadal v ľavom kufri a zacítil som vôňu kávy. Nescafe gold sa mi rozsypalo v kufri a od výfuku začala pekne voňať.

• 

• 

Pred Mostarom je kláštor Blagai Tekija a nad ním hrad. Chalani tu ešte nikdy neboli, tak sme tam teda zabehli. Fotografie a viac informácií je v článku Balkán 2016. V Blagai sme si museli kúpiť nejakú vodu. Pred obchodom prišiel k nám japonský párik a požiadal Pištu o fotografiu ;o)

• 

• 

Riško s Miloškom nás už čakali na hoteli pod minaretom, kúsok od centra a známeho mostu v Mostare, kde sa skáče RedBull Cliff Diving. Úprimne, Mostar ma nejak zvlášť neohúril. Centrum je malinke, sústredené pri moste, reštaurácia na reštaurácií. Najedli sme sa a šli spať skôr, keďže nás dvoch s Riškom čakala strastiplná cesta domov.

Den piaty cesta domov

Janko, Pišta a Miloško si dali ešte offroad vo vlhkom počasí a na druhý deň skoro ráno vyrazili domov.

My s Riškom sme vyrazili na strastipnú cestu domov z Mostaru. Cesta ubiehala neskutočne pomaly. Keďže Riškova motorka mala niekoľko mechanických poškodení, prepravná rýchlosť bola stanovená na výrazne nižšiu od štandardnej. Ja som na motorke zastával a Riško trpel vybráciami. Pred Budapešťou sa urobila na oblohe obrovská pomyselná čiara, ktorá predelila oblohu na jasnú a čiernu. Museli sme zastať a dať si nútenú prestávku. Riško toho mal plné zuby. Nakoniec sme za svetla dorazili domov, živí a zdraví. Večer mi Riško poslal video na ktorom bolo predné koleso jeho motorky. Ktoré roztočil na oske. Keď som videl, akú neskutočnú osmičku má na prednom kolese, nešlo mi do hlavy, ako to vôbec zvládol domov. Ruky sa mu triasli ako drahý pes.

Výlet dopadol nakoniec dobre, napriek Riškovému sólovemu kaskadérskemu predstaveniu. Počasie vyšlo až na búrku pred Budapešťou excelentné. Balkán skrýva veľa nádherných miest a vždy dokáže prekvapiť. Jazda na motorke pred stádom koní, či položená Versyna za každou zákrutou v tráve. Určite sa čoskoro vrátime!

Fotografie z výletu Bosna, Hercegovina a Čierna hora nájdeš na tomto linku.

Video z výletu Bosna, Hercegovina a Čierna hora nájdeš na tomto linku.