V nejakom americkom filme som počul, ako hlavný hrdina vymenúval svoje životné sny a jeden z nich bol: „Previesť sa na motorke po Amalfijskom pobreží„. Tak som si povedal: „Prečo nie? Ide sa do toho!“ Paradoxne, a to je na cestovaní to najkrajšie, nebolo Amalfijské pobrežie to najúžasnejšie pre mňa z tohto výletu. Amalfi na motorke sme sicez to všetko naozaj užili naplno.
28/6 – Bratislava – Grado (Friuli Venezia Giulia)
Dnes nás čakal s Lenkou čistý teleport cez Rakúsko do talianskeho mesta Grado. Ráno sme sa presunuli taxíkom do garáže k motorkám. Tie sme už mali pripravené, prvá zastávka na pumpe pri OMV a potom na hraniciach s Rakúskom kvôli diaľničnej známke v automate. V Rakúsku si totiž nevieš kúpiť, ako fyzická osoba, známku cez internet okamžite. Musíš mať možnosť 14 dní na vrátenie, teda len s platnosťou o 14 dní – právny štát.
Viedeň sme obišli odskúšanou trasou okolo Neusiedler see a Eisenstadt, potom smerom na Semmering až do Villachu, kde som zvolil trasu mimo diaľnic až do prímorského mestečka Grado. Do mesta sme prišli po násype, ktorý vedie cez more a v strede je veľká ikonická pinia. Ubytko sme našli počas jednej zastávky na diaľnici – Hotel Villa D`Este kúsok od centra Grada.
Grado (Friuli Venezia Giulia)
Grado sa Lenke najprv veľmi nepozdávalo, ale v hoteli boli v cene aj dva bicykle, takže sme motorky vymenili za bicáky a pobehali celé mestečko a to sa jej páčilo. V jednej uličke sme dostali pokarhanie od policajta, lebo nás načapal, ako ideme v jednosmerke v protismere. Keďže bol tiež na bicykli, tak mal pochopenie a priestupok riešil dohovorom ;o) Po návrate na Hotel nám dobre padol bazén. Večer Lenka vybrala jednu reštauráciu z Tripadvisora, ktorá bola kus ďalej, tak sme sa prešli v centre Grada a po večernom pobreží.
561km motorka
7km bicyklo
4km peši29/6 – Grado – Piobbico (Marche)
V Taliansku si neviem predstaviť ráno bez Capuccio e Cornetto con crema di pistacchio a popri ňom sme dnešok naplánovali tak, že nepôjdeme po diaľniciach. Jednak je to o dosť drahšie (100km/10€/moto) a hlavne pre motorkárov nudné.
Region Friuli Venezia Giulia opúšťame, cesta vedie popri mori, čo je pre nás suchozemcov vždy lákavé. Veneto obchádzame a míňame turistami zaplnené Benátky a pokračujeme smerom do vnútrozemia cez Emilia Romagna do malinkého regionu Marche. Tu sme náhodou narazili na cestu, ktorá bola pre domácich niečo ako naša Pezinská Baba. Toľko Ducatiek som dávno po kope nevidel ;o)
Piombbico (Marche)
V Piombbico Lenka rezervovala hotel Albergo Montenerone. Malo to však háčik, rezervačka bola na 29.7. Tak sa pánko pousmial. A po taliansky som vybavil bezplatné storno a následne nás ubytoval bez Bookingu. Takže win-win. Bol som na seba celkom hrdý, že som to zvládol v taliančine. Domaci si premeriaval GS, lebo má vraj vzadu malú branku a nemci to tam GSky nevedeli dať. Tak som ju tam dal ;o).
Za hotelom bol bazén, zaplával som si a Lenka povegetila. Na druhej strane z ulice bola pod hotelom mala miestna vináreň, kde sa zliezali Taliani. Bolo futbalové Euro a Taliani hrali zápas tuším so Švajčiarskom.
Ako by som to popísal? Predstav si hokejový zápas majstrovstiev sveta v nejakej krčme na Slovensku a počet hokejových analytikov a trénerov si vynásob dvoma, pridaj hlasitosť asi o 20dB a pivo vymeň za vínko. Bolo to milé vidieť, ako starší páni sedeli blízko TV, ktorá bola na stene kaviarne otočená na ulicu a smerom k ceste sa vekový priemer znižoval. Na ceste stali skútre a na nich pubertiaci. Skončilo to prehrou Talianov – smutný večer.
Keďže hlad už klopkal na žalúdok a talianska kuchyňa bola veľká motivácia, skončili sme v neďalekej Ristorante Il Burchio, ktorú otvárali o 19.oo čo bol pre nás šibeničný termín. Mangia bola super aj vinko.
426km motorka
400m plávanie29/6 – Piombbico – Terni
Keď som volal s otcom, pozeral, kde sme a hovoril, že sme kúsok od mesta Gubbio. Mestečko v ktorom sa natáčal jeho obľúbený seriál Don Matteo, ktorý práve sledoval so svojou najmladšou vnučkou. Tak sme teda vyrazili z regiónu Marche jazdili sme presne stredom vnútrozemia smerom na juh do Umbrie.
Po ceste som jemne zabehol smerom k moru. V Google maps mám zaznačený Furlo pass a chcel som si ho prejsť. Ostré serpentíny a pekný výhľad sa ale čoskoro skončil. Dostali sme sa asi do polovice, keď sa cesta zmenila na šotolinu a Lenka ma s off poslala kade ľahšie… Otočka a smer Gubbio…
Gubbio (Umbria)
Mestečko Gubbio nás milo prekvapilo. Parkovisko pred vstupom do starovekého centra bolo ešte poloprázdne. V Mestečku sú krásne domčeky s muškátmi, nádherné námestie nad mestečkom s útulnými kaviarničkami. Pred seriálovou policajnou stanicou je aj stôl na ktorom hral Don Matteo s policajným komisárom Cecchinim šach. Na námestí boli páni v rokoch a strieľali cez celé námestie z obrovských kuší – Palio della Balestra 2024.
Na kávičke v Gubbio čumíme do mapy a vidíme kúsok od nás mestečko Assisi, citta di pace ( mesto mieru), tak naše motocykly smerovali priamo do mestečka Františka. Prešli sme ho krížom až hore, aby sme našli vhodné miesto na parkovanie. Neboli sme jediný, vedľa nás zastavila Africa zo ZM.
Zase klasické útulné talianske mestečko na kopci, z nespočetnými kaviarničkami, reštaurácií a turistickými pascami. Krásne námestie, uzulinké uličky, ale veľa turistov.
Nasýtený históriou, mierom a turistami pokračujeme smer Terni. Lenka našla super ubytko asi 15 min od vodopádov, ktoré sa volajú Cascata delle Marmore. Bolo veľmi horúco, tak sme sa obaja tešili k vodopádom, že sa schladíme. Majiteľ ubytka bol veľmi milý, všetko nám vysvetlil a upozornil nás, že o 2o:oo vodopády zatvárajú. Tak sme odstrojili „kone“, nahodili pohodlné oblečenie, do ruksaku fľaška s vodou a vyrazili sme podľa jeho inštrukcií cez rieku a za ňou vpravo cez les.
Cascata delle Marmore
Dorazili sme k Veľkému trávnatému parkovisko, alebo kempu, a podľa šipok až k pokladni. Kde nám všetko vysvetlili. Po vstupe do samotného areálu sa začal vzduch schladzovať a bolo počuť burácanie vody. Vzduch bol vlhký a chladnejší a chladnejší. Veľmi príjemné po horúcom dni (bolo 39°C).
Keď sme si vodopády pobehali a popozerali zdola, vybrali sme sa smerom hore po krátkom tracku. Času neostalo nazvyš. Vraveli sme si, že snáď keď zavrú vodopády, tak nás nevymknú a dostaneme sa von. Cesta viedla tesne pri vodopáde skalami smerom hore a miňali sme aj balkon milencov (Il balcone degli innamorati), ktorý je asi v pol ceste. Naň sa ale treba objednať a to sme nestíhali.
Po tom, ako sme sa konečne vyšplhali až hore, pozerám, že z vodopádu je už len cícerok. Vtedy som pochopil ako myslel to zavretie vodopádu… Normálne ho zavreli, vodu, hať. Proste platiš – tečie, neplatiš – netečie a napĺňa sa nádrž nad vodopádom ;o)
Smerom dole to už šlo rýchlo a navyše vidina dobrého mangia v spojení s hladom fungovala ako preplňovaný motor. Hneď v areáli sme si sadli do príjemnej reštaurácie (Il Pavone D’oro Ristorante Cocktailbar) a dali sme si suprové cestovinky a vinko/pivko.
6km hike (či ako sa to píše, keď normálne turistikuješ a chceš byť in)
190km na Motorkách
1/7 Terni (Umbria) – Avellino (Campagna) moja zatiaľ nejlepšia pizza ever
Hneď ako sme vyrazili, bol vodopád ešte zatvorený. V Meste Terni je super pekáreň Ramozzi Zero Glutine, takže bolo Cappuccio a corneto con creme di pistacchio.
Jednu zastávku sme si spravili v Bare Monumento v Cappella, kde mali parádne ristretko. Dorazili sme do Mercogliana do útulného hotela Country House Hotel s bazénom, ktorý sme si vybrali na dve noci, keďže zajtra je deň D, alebo teda A ako Amalfi. Za hotelom bol bazén, kde nas ozbíjali o poplatok za lehátko, čo som nepochopil (30€).
Mercogliano, Campagna
Tak na truc sme sa rozhodli ísť sa najesť do mesta a urobili sme dobre. Na Via Nazionale je pri ceste pizzeria Ristorante Pazzaria. Mal som pizzu s oranžovou paradajkovou omáčkou z oranžových paradajok, ančovičky, mozzarella, až mi slinka ukvapla pri spomienke na ňu…
355km moto2/7 Konečne Costeria Amalfitana
Po ranných rituáloch sme vyrazili na mojej motorke a zastali na pumpe Q8 na okraji mesta. Áno, bolo aj Cappuccino a Cornetto. Natankovaná plná a vyrazili sme z Merogliana smer Salermo k moru. Za cca hodinku sme sa už prechádzali po pobreží Salerma. Kávička padla vhod a smerom na sever k Neapolu bolo už len 20min Amallfi. Pobrežná cesta stojí naozaj za to. Nádherné zákruty, za každou iný výhľad na more, cesta je lemovaná kvetmi všetkých farieb, prechádza tunelmi a malými dedinkami Catara, Erchie, Maiori, Minori.
Amalfi na motorke (Campagna)
Pobrežie Amalfi, žiaľ už prefláknutá turistická destinácia a tak s tým sme do toho išli. Amalfi na motorke sa ale dá pekne užiť. Z hlavnej cesty smerom k moru a popri promenáde lemovanej skútrami prešiel až k mólu, kde bolo súkromné parkovisko. Motorku som zaparkoval a strážnik sa pýtal odkiaľ sme. Tak som mu povedal a un celý nadšený, že neplatíme, že Hamšík je v jeho srdci! Poznal aj Lobotku samozrejme.
Positano (Campagna)
Po zmrzlinke a príjemnej prechádzke po mestečku a nábreží nás čakal ďaľší presun smerom na sever popri mori a cez tunely. Bolo už naozaj teplo a ani sa nám nechcelo zastaviť a ísť dole k moru pod známym mostom Fiordo di Furore a pokračovali sme ďalej do Positana, kde sme sa chceli najesť.
V Positane som trocha poblúdil, ale nakoniec sme našli reštauráciu s terasou s výhľadom na more ktorá patrila Hotelu Villa Gabrisa. Ja som nebol moc hladný, Lenka si dala rybku, dostala k nej langoš ;o) Pozeral som ďalekohľadom na more, kde bola obrovská jachta s vrtuľníkom na streche. Videl som jej meno a tak som si ju vygooglil. Stála 600.000€ ………..na tyždeň.
Sorento (Campagna)
Ďaľšia zastávka bola v Sorente s výhľadom na Neapol a sopku Vezuv. Zliezol som dole až k moru, kde sme zaparkovali a šli sme sa prejsť do prístavu. Nad nami bola skala a na nej obrovský hotel.
Potom nasledovala urputná cesta smerom k Neapolu a späť do Mercogliana. Všade bol imladý maniaci na skútroch, motali sa všade, ignorovali všetky značky semafory. Bol som z toho celkom rozhodený a v tom teple som nemal chuť na Vezuv ani Pompeje. Rozhodli sme sa, že vzhľadom na čas ich navštívime inokedy a vrátili sme sa späť do Mercogliana. Večer bola zase pizza a Lenka sa dočkala vongolí (morské škeble) v reštaurácíí Pink Panther v Centre.
167km moto3/7 Mercogliano – Campomarino (Molise)
Dnes sme mali v pláne sa okúpať v Jadranskom mori. Nečakala nás dlhá cesta, ale podľa mňa veľmi pekná cez vnútrozemie. Okolo Benevento, jazera Lago di Campolattaro, pri ktorom mala byť Oáza WWF, ale na mieste kde mal byť vchod bola len opustená brána s informačnou cedulou.
Campomarino Lido (Molise)
Do Campomarina pri Jadranskom mori sme dorazili veľmi skoro, tak sme si kúpili veci na piknik v Eurospare a šli sme za Campomarino Lido na pláž Vallona. Na pláži sme boli len mi, jedna pani a jeden dedko. Boli tu lehátka, ktoré patrili kempu, ktorý bol hneď pri pláži. Zalital som s dronom, Lenka sa opaľovala a kúpali sme sa v mori, na pláži, kde nikto nebol. Úžasný zážitok, pre mňa ešte lepší ako cele Amalfi sprofanované na socialkach ;o)
Boli sme sa pozrieť aj v Campomarino lido, boli sme tu raz s rodičmi asi 30rokov dozadu a musel som skonštatovať, že si absolútne nič nepamätam. Prispel k tomu aj fakt, že pobrežie prebudovali a vybudovali plážové kluby ako v celom Taliansku.
Campomarino Paese
Na kopci najdeš útulné Campomarino paese, ktoré sa nachádza na útese nad morom. Je to hranica medzi Molise a Pugliou. Väčšina Talianov si na Milise nespomenie a vedú reči že neexistuje a je na túto tému veľa vtipov. Mestečko má nádherné uličky, kde sú na stenách jedinečné maľby tzv. murales. Maľby sp zo života v meste, pekárka, cukrárka, deti na ulici atď.
V jednej z tychto uličiek Lenka našla ubytovanie – Nina é il mare. Hneď po príchode nám domáci pán odporučil a rezervoval stôl v reštaurácií Trattoria Il Mare in Cantina, kde robili morské dobroty. Ubytko bolo veľmi útulné a domáci robili ráno čerstve Cornetto. Boli veľmi smutní, že im Lenka vačer neoznámila svoju Lactointo, že by jej pripravili čo môže.
185km moto
2km plávanie4/7 Campomarino – Montegiorgio
Na raňajkách nás obskakovali ako na dovolenke a nám sa to páčilo. Vyrazili sme smerom na sever – domov. Nemali sme dnes veľa km a chceli sme odbehnúť kúsok od mora do nejakého hotela s bazénom.
Pri mori kúsok pred San Benedetto del Tronto bola pri mori reštaurácia, kde sme videli ľudí papať vyprážané rybky Massimiliano & Giselda. Dali sme si teda a boli výborné.
Montegiorgio (Marché)
Cesta vedie po rovine, paralalene s morom a pozdĺž veľkých letovísk. More už nič moc, cesta tiež, tak sme v Meste Fermo zatočili doľava od mora do mestečka Montegiorgio. Dochádzal benzín, tak sme načapovali na pumpe s kaviarňou Sosta Caffè, ja som si dal Sfogliatu.
Lenka našla fajn hotel Hotel ristorante Oscar e Amorina pri hlavnej ceste, parkovisko mali na druhej strane cesty. To sa mi nepáčilo. Poprosil som recepčného, či si neviem dať k hotelu motorky. Zlatý, dovolil. V rámci hotela bol aj bazén, tak som si dobre zaplával a Lenka si odpočinula a poopalovala. Neskôr v bazéne dámy z okolia cvičili – zlaté boli. V hoteli bola aj reštaurácia s dobrou kuchyňou, tak sme si zase taliansky pochutnali.
214km moto
1km plávanie v bazéne5/7 Montegiorgio – San Marino – Cesenatico
Po raňajkách sme sa vrátili na Autostrada Ardiatica a pokračovali smerom na sever popri mori. Zase sme mali v pláne 200-300km, aby sme sa stihli okúpať niekde pri Rimini a skúsiť si tú masovku. Obchádzali sme Anconu, (Marché), Pesaro(Marche) a v Rimini (Emilia-Romagna) sme sa vydali smerom do kopca na SanMarino.
San Marino
San Marino žilo minulotýždňovým Tour de France. Všade boli makety bicyklov z TDF, výzdoba, billboardy, kvety. V San Marine sú prechody pre chodcov modré a podľa toho človek vie že je už tam. Vyliezli sme do starého mesta na motorkach a pred vstupom sú parkovacie boxy pre motorky. Zaparkoval som úplne hore, je tam taká búdka v ktorej bola policajtka s bielymi rukavičkami a ta zastavovala premávku a púšťala chodcov. Mňa sprdla, že stojim na mieste pre policajtov. Tak sme preparkovali nižšie na volné miesta.
Hneď po vstupe do uličiek San Marina som bol lahši o cenu parfému pre Lenku ;o) Zaplatil som si vstup do prvého hradu, prešli sme sa krížom krážom, dali si kávičku a kochali sa pohľadmi všetkými smermi. Počasie nám výšlo genialne, svietilo slniečko a oblohu dokreslovali biele obláťiky. Z veží bolo vidieť Rimini, Riccione. Ako som sa dozvedel od čechov ktorí tam boli číta sa to „Ricione!“. Tak sme sa bavili radšej po taliansky s Lenkou ;o)
235km Moto
5km chôdzaCesenatico (Emilia Romagna)
Prespať sme sa rozhodli pri mori v mestečku Cesenatico jednu radu domov od mora. ubytovali sme sa a presunuli to klubu, kde nám pani dala lehatka a parazol za 10€. Keď si spomeniem, koľko si vypýtali pri hotelovom bazéne v Mercogliane za lehátko, tak sa mi chce plakať ;o) Preplnená pláž, ale preplnená ukecanými talianmi. Asi po pol hodine som už bol paradne nervný, tak som si šiel zaplávať. Na mori boli take plte na ktorých stáli a veslovali plavčici. Hneď ako som vyliezol na skaly asi 200m od brehu ma sprdol, že mam zliesť. More plytké ťažký piesok. Táto časť sa neda s ani Molise porovnať.
6/7 Cesenatico (Emilia Romagna) – Tarvisio (Friuli-Venezia Giulia)
Dovolenka sa nám chýlila ku koncu a potrebovali sme spraviť čo najviac km. Amalfi na motorke bolo super, ale mne sa veľmi páčilo vnútrozemie Talianska a to sa mi potvrdilo aj dnes.
Antico Frantoio Turchi
Na recepcií nášho ubytovania Hotel Eugenio som sa spýtal recepčného, nech nám poradí, že potrebujeme kúpiť kvalitný olivový olej. Poslal nás do Antico Frantoio Turchi. Šli zme teda smerom od mora do pahorkatín, ktoré boli posiate vinicami do ktorých sa opieralo slniečko, žiadny turisti. Veľmi sa mi tu páčilo. Na farme mali dosť drahé olivové oleje a Vína. Keďže sme už nemali čas na zastávku vo Valdobiadene, tak sme nakúpili laj víno aj olej.
Tarvisio (Friuli-Venezia Giulia)
Cestovali sme hlavne mimo diaľníc, čo nám odhalilo ďaľšie krásy Talianska. Skončili sme pred hranicami s Rakúskom v Tarvisio. Prechádzka s večerou bola úžasná. Prekvapilo ma aké je Tarviosio cyklistické centrum. Bolo tu veľa cyklistov, aut s nosičmi, mikrobusov s vozíkmi na bicykle. Obchody s bicyklovým oblečením, bicyklami, no raj pre cyklistov, či už cestných, alebo horských. Spali sme v hotel Haberl.
390km7/7 Teleport domov po Rakúskej diaľnici
Cesta ubiehala ako vždy. Keď sme priľšli rovno sme umyli motorky a ja som večer ešte stihol ísť na Zelenú vodu si zaplávať na bicaku.
409km
Taliansko ako aj minulý rok, nesklamalo. Nádherná príroda, perfektný asfalt a cesty, super služby a v neposlednom rade skvelé jedlo. Mňa dostalo vnútrozemie so svojimi starovekými mestečkami na kopcoch, pahorkatiny, ale aj pobrežie Jadranského mora v Molise. Campomarino som objavil znova a konieckoncov aj San Marino nebolo až tak preturistované ako som očakával.
A čo o rok? Puglia a Calabria ;o)