Pred rokom som videl na Facebookovej skupine Motorkari Bikers príspevok chalana, ktorý uverejnil príspevok s názvom Kréta na motorkách. Zaujalo ma, že je ostrov v marci bez turistov a hlavne s jarnou teplotou okolo 20°C. Ako sa blížil náš termín všetko naznačovalo, že to bude tak aj v našom termíne. Celý týždeň pred naším odchodom bolo na Kréte 21°C, žiaľ na moje meniny, deň odchodu začalo pršať a bolo 11°C. Neodradilo nás to a šli sme aj tak a letenky a ubytko aj motorky boli uhradené, tak nebolo čo riešiť.
7.3.2017 Prílet na ostrov Kréta
Na ostrov sme leteli nízkonákladovkami. Bratislava – Atény – Ryanair a Atény – Heraklion – Aegean. Cestou tam sme zažili v lietadle rázne napomínanie jedného slovenského občana, ktorý ignoroval výzvy na sadnutie pred pristátím. Pri lowcostových letoch treba proste rátať s tým, že spoločnosť na palube nieje vyberaná. Sú to také lacné krčmy v oblakoch. A niektorí ľudia to jednoducho preženú s alkoholom. Letuške už ale došli nervy a povedala mu to po slovensky, tak od srdca. No až potom si Ivan konečne sadol ;o) Začínalo to sľubne ;o)
Ubytovanie sme vybrali cez Air b`n b. Keďže som kontaktoval chalana ktorý písal o výlete na Kréte na motorkách, mal som aj odporúčanie na Yannisa, ktorý má v Heraklione požičovňu áut a motoriek Euro Rental. Yannis je starý motorkár.
Na letisku nás už čakal človek, ktorého poslal majiteľ ubytovania a ten nás na dvakrát hodil na ubytovanie, kde nás už na dvore čakali motorky! Yannis je proste macher! K nemu sa ešte dostanem. Milo nás prekvapil ešte dva krát!
Karteros, Kréta na motorkách
Ubytko som vybral blízko Heraklionu v dedine Karteros kúsok od mesta, je to stred ostrova a teda všade blízko. Ubytovanie bolo zase na Air b’nb zavádzajúce. Fotografie mora a izieb, podľa ktorých sme sa rozhodli. Ubytko bolo za hlavnou cestou. To by problém nebol. Ale keďže sme vychytili studené počasie, tak nám nevyhovovalo, že jedna izba bola vyrobená z balkóna presklením. Čo v nočných hodinách spôsobovalo srieň na fúzoch drsných motorkárov. Chalani boli zlatí a mňa s Lenkou nechali v samostatnej izbe. Ivan bol s Mišom a Miloško s Maroškom si vybrali mraziareň. Žiaľ nik netušil, že práve tento týždeň bude na Kréte zima.
Klimatizácia bola len v obývačke a v našej izbe. Dala sa použiť ako kúrenie. Ivan po prvej noci s Mišom veľkodušne zanechal Mišovi izbu. Spal v obývačke pri klíme ;o)
Večer sme oslávili moje meniny. Nasledujúci deň sme zistili, že dve WC sú malo. Našťastie mal Mišo sprej na topánky, ktorý sa dal použiť ako pohlcovač pachu. ;o)
Eurodriver.gr – Kréta na motorkách
Prišiel aj Yannis. Každému osobne odovzdal s inštruktážou motorku a zobral poplatok. Zaujímavé je, že neriešil depozit. Nebál sa, ide o ostrov a nemal asi zlé skúsenosti s ľuďmi a hlavne sme si sadli. Dal nám aj tipy na jazdenie a odporučil reštauráciu pri pláži. Vravel, že sme mimo sezóny, a že nebude plná. Tiež sa zmienil o počasí, že to nebude med lízať. A ak by sme mali problém, máme mu volať, že nám vie aj auto požičať, ak to bude s tým počasím naozaj zlé. Dal si s nami domácu a syn ho odviezol domov.
Ja s Lenkou sme mali novučičku BMW F700GS, Miloško tiež novučičkú BMW F800GS, Mišo BMW F650GS, Maroško Yamahu Dragstar 650 a Ivanko Hodnu CB500X.
8.3.2017 Spinalonga ostrov malomocných – Kréta na motorkách
Cestopis píšem s veľkým odstupom, tak si na niektoré detaily nepamätám. Žiaľ stratil som zápisník, čo ma veľmi mrzí. Chalani mi ale pomohli a niektoré highlight-y mi pripomenuli. Tak nejak vznikol tento cestopis – Kréta na motorkách.
Ráno bol boj o wc a osviežovač topánok (chúďa Lenka). Kto chcel ísť na výlet, 9.oo na káve u Alexandra, tak znela inštrukcia. Kávu a frappé tu robia svetovú. Miloško proste vyňúra vždy tu naj kaviareň v okolí. Ľudia tu zastavia s autom, zoberú kávičku a idú do práce, alebo domov na raňajky. Gréci milujú frappé a dobrú kávu. Hneď za Alexenadrom, ako sme kaviareň familiárne volali, bola v tom čase zavretá reštaurácia, ale vonku mali typické grécke stoly s kockovanými obrusmi, prakticky na pláži. Pri nich sme si vždy vychutnali kávičku s pohľadom na more. Na medzinárodný deň žien som Lenke natrhal kvety z našej záhradky a vyrazili sme smer východ. Cieľ bol Spinalonga
Nešli sme po pobreží po hlavnej ceste, ale z Karterosu priamo do vnútrozemia. Smeroval som to tak, aby sme vyšli pri Malií a šli po ceste, ktorú nám Yannis odporučil prejsť . Cesta vedie okolo Ano Limnion. Stojí to za zachádzku, je odtiaľto nádherný výhľad.
Malia, Kréta na motorkách
Cesta viedla okolo zaujímavej pláže Malia. Časť pláže tvoria skaly, v ktorých sú kráteriky, ktoré vyzerajú, ako keď do krupicovej kaše nakvapkáš. Geniálne na čase, v ktorom sme boli na Kréte, bolo to, že tu fakt nikto nebol.
V Neapole, ale tom krétskom, sme zase zišli z hlavnej cesty a užívali si ostrov Kréta na motorkách a jeho vnútrozemie. Kréta bola tesne pred zberom olív. Všade boli plachty pod olivovníkmi a bola cítiť taká špeciálna vôňa olív. Medzi olivovníkmi rástli v tráve malinké žlté kvetinky, ktoré sa v diaľke zlievali so zelenou farbou trávy a sfarbovali tak zem na krikľavú zelenú. Nebol som na Kréte prvý krát, ale vždy keď som tu bol, bolo leto a všetko také suchšie. Jar na ostrove stojí za to.
Spinalonga – Kréta na motorkách
K Spinalonge sme prišli od severu, kde je ostrov a celý záliv ako na dlani. Pri pohľade na tú krásu sa spustil fotografický krúžok. Pochopiteľne, no neodfotografuj si to ;o)
Pôvodne Spinalonga bola súčasťou polostrova Kalydon. V benátskom období bol z obranných dôvodov ostrov „odrezaný“ a bola na ňom vybudovaná pevnosť. V okolí ostrova sa vtedy ťažila soľ. V minulosti ostrov slúžil ako kolónia pre malomocných.
V dedinke Plaka je taverna s rovnakým názvom ako ostro – Spinalonga, vedľa je mólo a kamenná pláž z krásnych bielych okruhliakov. Voda studená – fotil som sa a zviezlo sa to so mnou do mora. V taverne nikto nebol, iba personál, staršia pani s pánom. Pani povedala, že nám navarí, čo ona uzná za vhodné ;o) Porobila rybky a boli úžasné.
Lenka tu vykostila všetkým rybky ako mamička, alebo pionierska vedúca. A ja som pustil legendárnu vetu. Akú, to vieme len mi šiesti ;o)
Cestou späť sme ešte preskúmali polostrov Kalydon, od ktorého bola Spinalonga odstrihnutá. Vedie sem úzky mostík a na polostrove nieje žiadna spevnená cesta.
Agios Nikolaos
Mesto Agios Nikolaos so so svojími domčekmi dookola zálivu, sa stalo naším útočiskom na dobrú kávičku. Na pláži zase nikto nebol ;o)
Večer sme dopili zásoby a chalanom na balkóne bola v noci zima ;o(
9.3.2017 Seitan Limania beach
Maroško sa dnes rozhodol, že ostane na ubytku. Bola zima a jemu sa jeho starý Dragstar vôbec nepozdával.
Po kávičke u Alexandra sme prešli do Heraklionou. Zaujala nás benátska pevnosť v prístave. Taliani ju volali Castello a Mare, no dnes jej ľudia hovoria Koules. Prvú pevnosť na tomto strategickom mieste mohli postaviť už Arabi, no neskôr v 15.a 16.storočí prevzali taktovku nad novou výstavbou Benátčania a vytvorili stavbu, ktorú obdivujeme dodnes.
Gyros v Rethimne
Ja som túžil po poriadnom Gyrose v meste Rethimno. Keď som tu bol pred rokmi, zoznámili sme sa tu s párom, ktorý tvoril Grék, ktorý žije v Bratislave a baba z Mostu pri Bratislave. Ten sa po grécky popýtal domácich, kde je dobré sa najesť a ja som si toto miesto pamätal, tak som všetkých zavolal sem na obed.
Seitan Limania, Kréta
Severná E75 nás priviedla až do mesta Chania. Tu sme sa stretli a Miloškom, ktorý išiel do centra na nákupy a užiť si gréckej pohostinnosti. Ja, Lenka, Ivan a Mišo sme prešli okolo letiska až k pláži Seitan Limania, ktorá je veľmi zaujímavá. Cesta k nej vedie serpentínami zo strmého kopca, kde boli šmykľavé značky po kravičkách. Parkovisko je tesne nad plážou a dole k nej sa ide turistickým chodníkom. Pláž je zalomená v skalách a preto ak je človek na nej, nevidí more, iba ako spoza rohu prichádzajú vlny od mora. Mne to samozrejme nedalo a musel som zbehnúť až na pláž ako kamzík. Na pláži zase nebol nikto.
Akrotirti
Hneď nad plážou je hora, na ktorú vedie cesta ako špirála dookola a na vrchu sú vysielače. V minulosti to bol radar pre letisko, ktoré sa nachádza dole na poloostrove. Boli tu aj bojové stíhačky. Zákaz vjazdu sme žiadny nevideli a strážne búdy na vrchu boli opustené. Cesta je bez akýchkoľvek zábradlí, alebo zvodidiel. Takže hlavne smerom dole to bolo dosť nepríjemne. Pofotili sme si krásne výhľady a prášili naspäť do Karterosu.
Za Chániou sa k nám pripojilo aj sprievodné vozidlo s Miloškom a Maroškom. Miloš ho prehovoril na výlet do Chánie autom. Lenke to dobre padlo a zviezli ju v ukrutnom daždi autom. Tu som zistil, že mám zlé nepremoky, nafukovalo ma ako maskota Michelin. Lenka si ma s chalanmi fotili.
Miloško nám písal, že pôjdeme na večeru do taverny kúsok od Alexandra na peši asi 15 minút od nášho ubytovania.
Večerali sme teda v Kritiko Konaki Taverna, zaujímavé je že nieje na googli. Jedlo nám veľmi chutilo. Pivo bolo žiaľ len fľaškové ale za to chalani skúsili domácu rakiu, ktorá bola fajnová. Čašník ju nosil v takých malých decových fľaštičkách s korkovým štuplíkom.
10.3.2017 Knossos
Ráno bolo také čudné. Videli sme predpovede počasia na deň a nebolo to nič slávneho. Preto sme si vybrali niečo bližšie, aby sme nepomokli. Ranná kávička u Alexandra bola ako z iného sveta.
Palác Knossos bol od nášho domčeka na skok. Na obrovskom parkovisku bolo len pár aut. Oproti parkovisku boli stánky so suvenírmi a inými dôležitými predmetmi, niektoré boli otvorené aj teraz mimo sezóny v desnom počasí. Nechcem si predstaviť čo tu musí byť v júli, alebo v auguste. Vstupné bolo 6€ a privítali nás pávy. Prehliadku sme mali individuálnu. Všade sú tabuľky s informáciami v Angličtine. Dojem na mňa urobili modely, znázorňujúce ako to tu „pravdepodobne“ vypadalo. Na niektorých miestach sa ešte stále pracuje. Človek sa zdokonalil v starých gréckych bájach a ozrejmil si niečo o minojskej civilizácií. Počas prechádzky po vykopávkach a torzách bývalého luxusného paláca nás sprevádzal odborník. Mal stále poznámky k množstvu schodov, pýtal sa kedy a čo budeme obedovať a celú náučnú prehliadku ukončil poznámkou: Mhm, veľa veľkých šutrov a nevedel sa prestať smiať:
Knossos, Kréta na motorkách
Knóssky palác postavili okolo roku 2000 pred Kr. Dvakrát ho zničili prírodné katastrofy, po ktorých bol zrekonštruovaný a zväčšený. Zmizol okolo roku 1400/1375 pred Kr. pri požiari ako posledný z krétskych palácov.
Knossos bolo stredisko minojskej civilizácie na severnom pobreží Kréty 5 km juhovýchodne od Herakleionu. Palác zaberal asi 10 000 m². Z mytológie je palác známy ako sídlo kráľa Minóa s povestným Minóovým labyrintom, v ktorom na orientáciu bolo treba Ariadninu niť. Sled archeologických vrstiev paláca je základom členenia minojskej civilizácie.
Palác bol známy už od roku 1878. Vykopávky začal Arthur Evans (od r.1899 až do svojej smrti v 1941), ale s prestávkami pokračujú dodnes.
V pláne sme mali ísť na juh a pozrieť Matalu, žiaľ počasie nás rozdelilo, chalani sa vrátili. Pedtým sme ale zastali pri Archeologikos Choros Vathipetro. Toto archeologické nálezisko ma ani tak nenadchlo ako výhľad vôkol neho. Vedie k nemu kamenná cesta medzi vinicami a z neho je pitoreskný výhľad do doliny. Na kamenej ceste mali niektorí problém otočiť motorku ;o)
Καντίνα „Ο Νίκος“
My s Lenkou sme sa potúlali po vnútrozemí, ale nedalo sa byť dlho, každú chvíľu pršalo a bolo už dosť chladno okolo 10°C. Ako sme šli, tak sme obaja zacítili úžasnú vôňu nejakého mäska z grilu. Boli sme ale na kopci, kde sme nič nevideli, ale popri ceste bol zráz a tá vôňa šla z komínka, ako keby zo zeme. Pekelná vôňa, ktorá nás pritiahla bol domáci gril na malom trhovisku, ktorý bol asi vychýrený, lebo tu boli hlavne domáci. Gril bol vedľa auta, ktoré mi pripomínalo strelnicu na kolotočoch a k nemu bol pristavený vojenský stan, asi kvôli počasiu. Pripravovali tu autentické souviaki.
Keďže sme boli slušne hladní a Lenka vie, čo to znamená, keď vyhladnem, neváhali sme a objednávali. Objednávaš si tam kusy souviaki, kusy chleba a počty gréckych šalátov. Tie paradajky voňajú a chutia ako paradajky aj teraz v marci a ten syr, proste feta, ale krétska. Tomuto sa teším na cestách najviac, tej autenticite v papanici.
Cesta späť bola úplné utrpenie, voda aj v trenkách aj v botách, fakt sme sa tešili na klímu a horúcu sprchu.
Večera
Lenka mala perfektný nápad, že si kúpime v Heraklione v prístave nejakú čerstvú rybku a spravíme si ju na večeru. Mali sme šťastie, asi vďaka počasiu, dostali sme nejaké. Lenke sa večera vydarila. V supermarkete pri mori sme ešte kúpili nejakú zeleninu a syr na grécky šalát.
Dozvedeli sme sa že sa Miškova BMW F650GS pokazila. Keď stlačil spojku motorka skapala. Cestou späť si menili motorky s Ivanom, aby dorazili na domček. Neskôr sme sa dozvedeli, že bola v núdzovom režime. Hneď ako sme informovali požičovňu, Yannis dorazil s Yamahou XT660 a zobral BMW k lekárovi ;o)
Večer boli chalani v našej Taverne a prišli vysmiati ako slniečka.
11.3.2017 Matala
Ráno pred Alexandrom mi to nedalo a požičal som si Miškovú Yamahu XT660. Hovorím si využijem pláž, využijem ľahkú XT660 a polietam si po piesku. Bola to super zábava. Od zadného kolesa lietal piesok, motorka plávala a robila si čo sa jej zachcelo. Naozaj jazdiť nejak uvedomelo po piesku je vysoká škola jazdenie. Neviem, čo ma to napadlo, šiel som bližšie k vode a na jednom mieste, kde bol piesok sypký a mokrý som zapadol.
Dobrých 20 minút som s ňou zápasil, kým som ju otočil, ale nebolo v mojich silách ju dostať na pevnejší piesok. Celkom stres, keď som si uvedomil, že je požičaná a že je príliv :o) Našťastie mi chalani pomohli a po nejakej pol hodinke som stál pri nej a s naštartovaným motorom vedľa seba s lietajúcim pieskom som sa dostal na asfalt. No skvelý nápad!
Miloško a Maroško kupovali na Kréte elektrický ohrievač do izby. Grék nevedel pochopiť čo chcú. Nebolo to ale Miloškovou „nepriestrelnou a miestami nepochopiteľnou“ angličtinou, lebo volal domov kamarátovi Grékovi, ktorý tlmočil ich absurdnú požiadavku ;o)
Počasie na severe bolo otrasné, ale ja s Lenkou sme chceli vidieť Matalu. Naobliekali sme sa ako to šlo a davaj krížom cez ostrov na juh k Matale. Ako sme sa blížili k pobrežiu s Líbijským morom, počasie sa vylepšovalo, prestalo pršať a za odmenu sa nám ukázalo aj slniečko. Po ceste sme míňali mnoho plantáží s pomarančmi. Jasné že mi to nedalo a musel som Lenke jeden ošúpať. Bol taký malinký a super kyslý.
Matala
V Matale bola otvorená len Billa tesne pri pláži. Šli sme si pozrieť staré hrobky a Brutospelianu. Na pláži nebol absolútne nikto. Pred vstupom do hrobiek bola napravo búdka a v nej nikto, brána bola otvorená, tak sme vošli a pofotili a popreliezali všetko.
Umelé jaskyne v matalských útesoch boli vytvorené už v neolite. V minojskom období bola Matala prístavom pre Faistos. V roku 220 pred Kr. bola Matala obsadená obyvateľmi Gortyny a počas rímskeho obdobia Matala slúžila ako gortynský prístav. V 1. a 2. storočí boli jaskyne používané ako hrobky. Jedna jaskyňa sa nazýva „Brutospeliana“ pretože podľa legendy bola často navštevovaná rímskym vojvodcom Brutom.
Keď sme sa vracali prišiel k búdke pán, asi správca, tak sme sa spýtali, čo sme dlžní. S gréckou bezstarostnosťou povedal, že zaplatíme nabudúce ;o)
Lenka si pobehala po pláži, sadli sme si za modré stoly. Z reštaurácie vyšiel majiteľ a pýtal sa či chceme niečo jesť. Bolo ešte skoro, tak sme odmietli. On nám na to povedal s gréckou bezstarostnosťou, že s kľudom môžeme sedieť a ak chceme, že nám spraví aj kávičku. Bola úžasná!
Kommos Beach
Severne od Matali je Kommos Beach. Obrovsky dlhá pláž a nad ňou je reštaurácia s názvom Mystery view. Nie je svojmu menu absolútne nič dlžná. Samotná reštaurácia bola zavretá, ale výhľad odtiaľto je naozaj mysteriózny.
Cestou späť sme „náhodou“ prešli okolo pekelného souviaki komínka a dobre autenticky sme sa najedli.
Potom nás už čakal len dážď a zlé počasie. Predpoveď bola neúprosná, čakalo nás veľmi zlé počasie na ďalší deň.
12.3.2017 Úplne zlé počasie, autom do Herakliona
Miloš ma pri rannej káve u Alexandra pri pohľade na more a oblohu ma poprosil, aby som zavolal Yannisovi, že chce požičať auto. Ani nie do hodiny, mal Miloš na ubytovaní pristavený Seat Ibiza. Doobeda bol pokoj na lôžku a na obed sme sa šli prejsť po Heraklione. Odviezli sme sa na dvakrát požičanou Ibizou na Kréte. Aj tak žial môže vypadať Kréta na motorkách ;o(
Heraklion a mizerné počasie, Kréta na motorkách
Heraklion je pekné mesto. Prešli sme si aj mólo a more nám ukázalo svoj hnev a silu. Počasie úplne pod psa. Keď som pri psoch, obed s nami strávil malý ratlík oblečený veľmi módne.
Večer sa Miloško sa zoznámil s čašníkom a kuchárom v našej Taverne. Nejakým nedopatrením sa dostal do kuchyne. Keď odtiaľ vyšiel s úsmevom nás informoval, že objednal na posledný večer grécku večeru. Pýtali sme sa ho, ako im vysvetlil, čo v tej večery chce mať. Povedal, že prešiel kuchyňu a ukazoval na všetko, čo tam videl. Začal som sa jemne obávať.
13.3.2017 Balos Beach, Kréta na motorkách
Konečne sa vyčasilo a preto som navrhol výlet okolo Chanie až k zátoke pirátov Balos Beach. Cestu tam sme si predĺžili o výlet k jazeru Kournas. Jazero je na skok od mora a v jarnom čase tu snáď nikto nieje. Pri vode sme našli obrovskú reštauráciu, ale ako vravím, ani nohy. Staručká Grékyňa Lenke predala vodu na pitie.
Prechádzali sme po severnom pobreží okolo Chánie. Často sme zastavovali. Pobrežie tu tvoria pláže, ktoré striedajú skalnaté útesy.
Samoudanie polícií v podaní Miloška
Na Kréte všetkým policajným autam svietia majáky, neblikajú, ale svietia. Jedno také nás predbehlo cestou, zastalo pred nami na krajnici. Policajt zostal sedieť v aute a telefonoval. Miloško poslušne zastal za ním. Keďže videl, že ho predbehlo policajné auto s majákmi a zastalo pred ním, logicky si myslel, že ho zastavili. Policajt dosť dlho telefonoval a nevšímal si Miloša. Keď dotelefonoval, Miloško k nemu pristúpil a spýtal sa ho rovno po anglicky:
„Do you speak english?“, polocajt odvetil: „Yes“
Miloško ho nepustil k slovu a okamžite sa spýtal: „Speed?“
Policajt na neho nechápavo pozeral a hovorí:“No go ahead, drive carrefully!“
Na jednej pláži bol úžasný kontrast. More, pláž a obrysy Krétskych bielych zasnežených skalnatých hôr. Ďalšia výhoda ostrova Kréta na motorkách.
Balos a Gramvousa
Moji rodičia boli x rokov dozadu na Kréte a otec často spomína, ako si požičali s kamarátmi Nissan Micra a ako sa touto strastiplnou cestou dostali až na pláž pirátov. Povedal som si, že toto musíme prejsť na motorkách. Pre F700GS to bola brnkačka. Cesta je miestami nespevnená ale zjazdná, myslím, že tu v lete chodia aj autobusy. Musíš prejsť celý poloostrov a na konci v najvyššej časti je parkovisko, kde treba nechať motorizáciu a 15 minút sa prejsť k výhľadu na Balos. Mišo s Ivanom to vzdali na tomto parkovisku a šli naspäť hľadať reštauráciu. Miloško sa s nami prešiel a pozreli sme si prekrásny výhľad na pevnosť a zaujímavú pláž Balos. V lete sem plávajú lode s húfmi turistov. Teraz, neuveríš, NIKTO!
Zastavili sme sa v Kissamose na obed, kde bol aj Maroško na požičanej Ibize. Mal som plnenú pečenú grécku papriku ;o)
Cestou späť sa nám ukázali Biele hory ( po grécky Lefka Ori, Λευκά Όρη s najvyšším vrcholom Pachnes, Πάχνες (2 453 m n. m.)
Večer nás čakala grécka večera v našej taverne. Predtým však prišiel Yannis pre motorky. Všetky sme odovzdali. Poľutoval nás za počasie. A ako grant nám nechal auto grátis až do ďalšieho dňa, aby sme sa vedeli dostať na letisko. Nakázal mi, kde mám auto nechať, a že kľuč mám dať do búdky a povedať jeho meno. Vypleštili sme oči, poďakovali sa a šli do taverny.
Grécka večera
Nikto z nás nevedel do čoho ide. Miloško objednal všetko, čo videl aj nevidel. Čašník začal nosiť. Veľký plech zapečených cukín, veľký plech zapečených baklažánov. Ako správni Slováci sme všetko zjedli. Misa plnených paprík, kuracie stehná, ryža varená v mlieku na slano. Pochopili sme, že tu nejde o to všetko zjesť. Nasledovali pečené jahňacie rebrá, kadejaké fašírky, šunka, šaláty, grécke, slané, kyslé, pečené čipsy, omáčky, perfektné olivy, bravčové mäso pečené.. Niektorých jedál sme sa hádam ani nedotkli.
Keď sme už nikto nevládali, dali sme si rakiju na trávenie. Mišo hovorí Ivanovi, vypýtaj účet, ale keď ten čašník donesie zase tie šišky na sladko k účtu ako každý večer, zastrelím ho ;o) Cena bola vzhľadom na tie lukulské hody bagateľ. Chceli si nás uctiť za to, že sme celý týždeň chodili len ku nim.
14.3.2018 Let domov
Ráno sme sa pobalili, v kuchynke každý nechal potraviny, korenia, ktoré nechcel ťahať domov. Mal som ale obavy, či nebude domáci robiť drahoty za to, že klimatizácia šla naplno skoro celý čas, a že bude chcieť nejaké vyrovnanie. Opak bol pravdou. Pýtal som sa, kedy príde a kedy mu dom odovzdáme. Povedal, že máme dať kľúče za elektromer, a že nám ďakuje. Potom nás už čakalo, len posledné frapé u Alexandra kyvaldovka s Ibizou na letisko.
Atény a akčný turista
V Aténach mal jeden chlap zase obrovský vak do lietadla, javil známky požitia väčšieho množstva alkoholu. Personál letiska mu nakázal, aby skúsil dať vak do formy s rozmermi, ktoré letecká spoločnosť akceptuje, ako veľkosť batožiny ktorá môže ísť na palubu. Všetkým bolo jasné, že to tam nemôže dať. Ale tento opitý cestovateľ hodil vak na zem a poskákal po ňom pred pracovníčkou letiska. Vak sa skonsolidoval, potom ho s veľkou námahou prepchal cez formu a víťazoslávne ukázal „voilà „. Bolo tam dosť ľudí a niektorí mu aj zatlieskali. A potom sa Ivan uklonil a ponúkol nás Horálkami z toho vaku a my sme začali komunikovať plynule po poľsky.
Kréta – zhrnutie
Na Krétu sa určite ešte vrátim. Je tu čo pojazdiť, nájsť autentické jedlo a navštíviť napríklad Elafonisy, alebo juhozápad. Určite si ale vyberiem o niečo neskorší termín, ale stále mimo sezóny. Práve fakt, že sme na ostrove boli mimo sezóny mal pre mňa veľké čaro, ktoré zatienilo aj to, že sme mali zlé počasie. Samozrejme banda, s ktorou sme na Kréte boli, by nám vynahradila, aj keby celý čas snežilo.